Obsahom môže motivovať mladých Slovákov a Slovenky, ktorí by po odoznení koronakrízy a pandémie Covid-19 radi vycestovali pomáhať núdznym ľuďom do zahraničia. Prípadová štúdia o pozitívnych príkladoch slovenskej dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách vznikla nie náhodou toto leto v dielni platformy Ambrela, ktorá združuje 27 rozvojových a humanitárnych organizácií na Slovensku.

Každé dobrovoľníctvo spočíva vo vykonávaní činnosti v prospech iných osôb alebo organizácií bez nároku na odmenu. Rozvojové dobrovoľníčenie sa už podľa názvu vykonáva v nízkopríjmových krajinách, v minulosti označovaných za rozvojové. Práve tam žijú núdzni ľudia, ktorí našu pomoc, podporu a spoluprácu potrebujú aj vítajú. Ani rozvojoví dobrovoľníci a dobrovoľníčky zo SR za svoju činnosť nedostávajú plat, majú však často hradené náklady na dopravu, stravu a ubytovanie – napríklad donorom SlovakAid v rámci programu ministerstva zahraničia.

Zmierniť nútenú migráciu dobrovoľníckymi projektmi

Nová prípadová štúdia Ambrely približuje skúsenosti mladých ľudí, ktorí do Albánska, Libanonu a Gruzínska vycestovali cez vysielajúcu organizáciu ADRA Slovensko a pracovali tam dlhodobo s migrujúcimi komunitami. „Na konkrétnych príbehoch sa snažíme ilustrovať, ako sa vyslaným mladým ľuďom mení pohľad na globálne výzvy aj plány do budúcnosti. Zároveň ukazujeme, ako vyzerá zmiernenie nútenej migrácie konkrétnymi slovenskými projektmi, keď vyslaní mladí ľudia pracujú priamo s migrujúcimi komunitami,“ uvádza autorka publikácie, Dr. Božena Markovič Baluchová. Pre svoje dobrovoľnícke pôsobenie v zahraničí boli sami migrantmi a možno ich právom označiť za potrebných ambasádorov zmeny – ozajstné tváre kampane ‘Tváre migrácie‘, ktorou sa Ambrela snaží verejnosti vysvetliť tému migrácie cez optiku Globálnych cieľov.

Vyrozprávaním vlastných životných príbehov v súvislosti s prácou v migrujúcich komunitách – či už v kruhu svojej rodiny, počas prednášok na školách alebo cez médiá – sa snažia v štúdii zobrazení mladí ľudia bojovať s predsudkami a dezinformáciami doma, na Slovensku. V teréne totiž pracovali priamo so zraniteľnými skupinami a vedia teraz uviesť rôzne stereotypné zobrazovania migrujúcich ľudí na pravú mieru.

Zmierniť vzdelávaním a osvetou anti-imigračné nálady

„Vyslaní mladí ľudia si však všimli, že mnoho spoluobčanov a spoluobčianok okolo nich používa slovo migrant ako nadávku, mýli si dojmy s pojmami. Pričom migranti a migrantky prekračujú hranice vlastného štátu dobrovoľne kvôli práci, štúdiu či dobrovoľníctvu. Utečenci a utečenky však z domova utekajú pred vojnou, stratou slobody, inak by im hrozila smrť, mučenie, väzenie,“ upozorňuje autorka štúdie.

Napriek rôznym osvetovým kampaniam stále pretrvávajú (nielen na Slovensku) antiimigračné nálady. Dôvodom je napríklad nedostatočný dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť v našom vzdelávacom systéme. Aj preto sa Ambrela zapojila s partnermi z celej Európy do projektu s názvom ‘Globálne ciele a migrácia‘, ako aj do spomínanej kampane ‚Tváre migrácie‘. Jeho výstupom sú nielen webináre, verejné podujatia, ale aj výskum a príprava takýchto štúdií k téme.

Publikáciu Ambrely s názvom ‘Pôsobenie slovenských rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok v oblastiach, ovplyvnených migráciou’, ktorá by mohla obsahom inšpirovať mladých Slovákov a Slovenky k vycestovaniu na podobnú zahraničnú misiu, si možno zadarmo stiahnuť a prečítať na webstránke www.tvaremigracie.ambrela.org.

Text a foto: Ambrela.org