Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní... Každý človek má právo na vzdelanie... Každý človek má právo na slobodu presvedčenia a prejavu... Všetci ľudia sú si pred zákonom rovní... Každý má všetky práva a všetky slobody obsiahnuté vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a slobôd bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné názory, národnostný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie...
Prečo tu pripomíname Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd OSN, ktorá tento rok 10. decembra „oslávi“ 63. rokov? Čo majú ľudské práva spoločné s rozvojom a rozvojovou pomocou?
Napríklad to, že právo na vzdelanie, či právo na slobodu myslenia a informácie sú tiež predpokladom rozvoja. A rovnosť (nielen) pred zákonom bez ohľadu na to, či ste žena alebo muž, príslušník národnostnej alebo etnickej menšiny, nezamestnaný alebo prezident štátu či obchodnej spoločnosti je predpokladom vytvárania šancí na dôstojný život pre všetky skupiny obyvateľstva, ale tiež prevenciou pred korupciou a klientelizmom, ktoré rozvoju bránia či pred vytváraním napätia a otvoreným konfliktom v spoločnosti alebo aj medzi krajinami.
Aj preto napríklad nerovnoprávne postavenie žien, detská práca, či diskriminácia na základe etnického pôvodu a ignorovanie problémov znevýhodnených skupín tiež prispievajú k tomu, že chudobné krajiny nie sú schopné napredovať. A to aj napriek tomu, že rozvojová pomoc poskytuje už niekoľko desaťročí.
Situácia v mnohých rozvojových krajinách stagnuje alebo sa zlepšuje veľmi pomaly. Aj preto začali v uplynulých rokoch viacerí donori, najmä škandinávske krajiny a menší donori, uplatňovať nový prístup v rozvojovej pomoci – ľudsko-právny prístup k rozvoju. Ten znamená, že do plánovania rozvoja a rozvojovej pomoci sa zahŕňajú medzinárodné štandardy v oblasti ľudských práv a analyzujú sa príčiny, ktoré rozvoju bránia. Tento prístup sa sústreďuje na vylúčené a znevýhodnené skupiny ľudí, analýzu základných príčin chudoby, používanie diskriminačných praktík a porušovanie ľudských práv a tiež na vzťah medzi tými, ktorí sú nositeľmi práv a tými, ktorí nesú zodpovednosť za ich uplatňovanie.
Podľa Úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva rozvojová pomoc rovnako ako dodržiavanie ľudských práv podporuje blahobyt a slobodu, založenú na dôstojnosti a rovnosti medzi ľuďmi. Chudoba je dôsledkom znevýhodnenia a vylúčenia. Chudoba neznamená len nedostatok materiálnych statkov a príležitostí, ako je zamestnanie, vlastníctvo výrobných nástrojov a kapitálu, ale aj nedostatok sociálnych statkov, ako je zdravie, prístup k vzdelaniu, osobná bezpečnosť, kultúrna identita, uplatňovanie občianskych práv.
Porušovanie ľudských práv je príčinou, ako aj dôsledkom chudoby. Ich uplatňovanie, žiadanie o ich uplatňovanie, je naopak prostriedkom k dosiahnutiu rozvoja.
Platforma MVRO
Ľudské práva dôležité z hľadiska rozvoja
Rozvoj v krajine nebude zabezpečený, kým nebudú zabezpečené tieto práva pre všetkých jej obyvateľov:
- Právo na výživu, zdravie, bývanie
- Právo na vzdelanie
- Právo na prácu
- Právo na participáciu (sloboda prejavu a právo na informácie, právo sa zhromažďovať a slobodne sa združovať)
- Právo na vlastníctvo pôdy
- Práva detí (právo na život a ochranu pred násilím a zneužívaním, práva na zdravie, vzdelanie, oddych a voľný čas)
- Práva pracujúcich (právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, právo zakladať odbory)
- Práva menšín (na zachovanie jazyka a kultúrnej identity)
- Právo na rovnaké zaobchádzanie – nediskriminácia žien a marginalizovaných skupín
- Právo na ochranu životného prostredia
- Právo na uplatňovanie zákona a správny proces (právo na prístup k informáciám a k úradom)
(Zdroj: UNDP)
_________________________________________
Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jeseň 2011. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.