Constantine the Philosopher University in Nitra – member of the European Organization for Probation – CEP
Abstrakt: V predkladanom príspevku sa autor zameriava na základné charakteristiky Európskej organizácie pre probáciu – CEP a jej prínos pre medzinárodné sieťovanie v oblasti probačných služieb v Európe. Zároveň okrajovo prezentuje i konštruktívnu kritiku manažmentu probačných a mediačných úradov v kontexte Slovenskej republiky a návrhy zmien v probačnej praxi.
Kľúčové slová: Európska organizácia pre probáciu. Probácia. Sociálna práca v trestnej justícii. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

The Abstract: Author is focusing on basic characteristics of the European Organization for Probation – CEP and its contribution for international networking in the area of probation services in Europe. Author is also presenting constructive criticism of management of probation and mediation offices in Slovakia and suggestions of changes in probation practice.
Key words: European Organization for Probation. Probation. Criminal justice social work. Constantine the Philosopher University in Nitra

Americký profesor kriminológie na Univerzite v Kalifornii Joan Petersilia (1998, s. 30) uvádza všeobecne uznávanú definíciu probácie v USA ako súdom nariadený príkaz alternatívy, prostredníctvom ktorej je odsúdený páchateľ namiesto uväznenia umiestnený pod kontrolu, dohľad a starostlivosť probačného pracovníka, pokiaľ klient spĺňa určené štandardy kontaktu. Úlohou probácie je podľa riaditeľa PaMS ČR Šterna (2005, s. 5) „kontrolovať súdom uložené povinnosti a súčasne motivovať a viesť klienta k tzv. riadnemu životu“. Probácia je jedným z nástrojov kontroly kriminality a jej efektívna aplikácia znižuje väzenskú populáciu, mieru rizika recidívy trestaných osôb a prispieva k ochrane spoločnosti. Rob Canton vo svojom odbornom článku s názvom Súčasná probácia v Európe odpovedá na otázku „prečo je vôbec dôležité mať probačnú službu?“ nasledovnými ťažiskovými troma argumentmi:

• predpokladá sa, že alternatívne tresty spravované probačnou službou sú najlepšou odpoveďou na nárast väzenskej populácie,
• dôveruje sa v to, že probácia môže ochrániť verejnosť,
• všeobecne sa konštatuje, že probácia môže resocializovať páchateľov trestnej činnosti (Canton, 2011).

V roku 2011 sa Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) stala členom Európskej organizácie pre probáciu (CEP). Členstvu UKF v renomovanej európskej organizácii predchádzala účasť členov Katedry sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF na niekoľkých medzinárodných podujatiach organizovaných CEP (Budapešť – 2006, Glasgow – 2008). CEP bola založená v roku 1981 z iniciatívy probačných služieb desiatich štátov Európy. Dôvodom bol fakt, že na konci 70tych rokov boli západoeurópske štáty svedkom narastajúceho počtu neeurópanov v ich väzenskej populácii, čo bol v tom období nový fenomén (Ceron, Tigges, 2011). CEP sa orientuje na výmenu informácií z politiky, praxe a výskumu z oblasti probácie. Ročne organizuje 6 konferencií, prevádzkuje webovú stránku (súčasťou ktorej je i register expertov z danej oblasti), dvakrát mesačne vydáva newsletter, pravidelne aktualizuje a publikuje informácie o systémoch probácie v renomovanej vedeckej monografii kolektívu autorov („Probation in Europe“) a trikrát ročne vydáva Európsky probačný žurnál (Eurovista). Významným atribútom CEP je medzinárodné sieťovanie. Na začiatku roku 2011 malo CEP takmer 80 členov (probačné služby, ministerstvá spravodlivosti, mimovládne organizácie, univerzity, individuálni členovia) reprezentujúcich 31 európskych štátov alebo 35 európskych jurisdikcií (Ceron, Tigges, 2011).

Medzinárodné sieťovanie organizácií pôsobiacich v oblasti probácie v rámci vedy, vzdelávania, výskumu a praxe je determinantom uplatňovania „lege artis“. Vo vysokoškolskom štúdiu odboru aplikovaná sociálna práca na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre je predmet sociálna práca v trestnej justícii (1), ktorý sa obsahovo zameriava na nové vedecké a praktické poznatky z oblasti probácie, implementovaný v magisterskom stupni štúdia.

Súčasný stav probácie v podmienkach SR možno charakterizovať ako kritický. Argumenty? Oddelenie probácie a mediácie na MS SR bolo v priebehu roka 2011 zrušené a nahradené novým oddelením pre prevenciu kriminality a mediáciu. Na tomto oddelení pôsobí jeden pracovník rezortu, ktorý v súčasnosti pripravuje analýzu súčasného stavu probácie a mediácie v trestných veciach a zároveň i koncepciu rozvoja. Ďalšími argumentmi je absencia podpory kriminologického výskumu, nízky počet probačných a mediačných úradníkov a nedostatok finančných prostriedkov orientovaných na dlhodobú stratégiu rozvoja probácie v kontexte Slovenskej republiky.

Autor: PhDr. Martin Lulei, PhD.
Katedra sociálnej práce a sociálnych vied UKF
Literatúra:

CANTON, Rob. 2011. Contemporary Probation in Europe – Some Reflections. In: EuroVista – Probation and Community Justice, vol. 1, no. 1, p. 2-9. (cit. 2011-06-05). Dostupné na internete:http://www.eurovista.org/default.asp?page_id=100&shopgroeporderid=1&sho…
CERON, M. – TIGGES, L. 2011. CEP, The European organization for probation. In : Eurovista vol. 1 no. 3 p.. 157-158.
FRETZ, Ralph. 2005. „STEP DOWN“ Programs: The Missing Link in Successful Inmate Reentry. In: Corrections Today Lanham, roč. 67, 2005, č. 2, s. 102 – 107. ISSN 01902563.
LULEI, Martin. 2011. Sociálna práca v trestnej justícii a probácia = Criminal justice social work and probation. UKF : 2001,. 136 s. ISBN 978-80-8094-945-7.
PETERSILIA, Joan. 1998. Probation in the United States. In: Crime and Justice. Chicago : University of Chicago Press, 1998. s. 30 – 41.
ŠTERN, Pavel. 2005. Zrod Probační a mediační služby souvisí se zaváděním alternativních postupů. In: Sociálna práca, 2005, č. 4, s. 3 – 11. ISSN 1213-6204.

___________________________________
(1) V užšom slova zmysle sa sociálna práca v trestnej justícii ako praktická činnosť zameriava na :
- znižovanie miery rizika recidívy a kontrolu kriminality,
- podporu sociálnej inklúzie obetí, páchateľov a ich rodín,
- obnovu trestným činom narušeného sociálneho prostredia (jednotlivec, skupina, komunita, spoločnosť) (Lulei, 2011, s. 20).