RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Venované prispeniu sociálnej práce k európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012.
Staršia populácia je súčasť spoločnosti a zvykne byť dôležitá v sociálnej práci, jej cieľom subjektom, príjemcom, klientom, užívateľom ale i poskytovateľom v dobrovoľnej aj profesionálnej podobe. Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači, v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov. Preto si zaslúži aby sa poznalo jeho pozadie a možnosti. Táto štúdia obsahuje množstvo praktických rád, ktoré možno využiť pri tvorbe politík, zásad i denných postupov v sociálnej práci v súvislosti so staršou populáciou, ale nielen výlučne s ňou. Starší ľudia sú integrálnou súčasťou spoločnosti, tak ako sú deti, mladí aj ľudia v strednom veku. Spoločnosť to sme my všetci v každej fáze nášho neopakovateľného života.
Starnutie populácie, hospodársky rast a trvalo udržateľný dôstojný život sú navzájom prepojené problémy. Ľudia chcú byť šťastní, snažia sa o to, ale nie vždy okúsia trvalejšie šťastie. Často sme presvedčení, že šťastie a dôstojný život je priamo závislé od hospodárskeho rastu. Starnutie populácie sa často chápe ako niečo nevhodné, ba škodlivé. Predlžovanie ľudského veku je integrálnou súčasťou vývoja, civilizácie a túžob. Nepredstavuje žiadnu „hrozbu“, naopak je hmatateľným dôkazom ľudských prianí. V európskych krajinách v 17. storočí bol priemerný vek dožitia 27 rokov, v 18. storočí 37 rokov a v 19. storočí sa priemerne žilo do 48 rokov. Môžeme to chápať ako neželateľný vývoj? Mnoho rodičov dnes žije dosť dlho aby si mohli obohatiť svoje šťastie poznaním detí svojich detí a niekedy aj ďalšej generácii. Ak sa ľudia naučia (dostanú možnosť) stravovať kvalitnejšie, viacej sa o seba starať a budú žiť aktívnejšie, vek 80 rokov bude čoskoro úplne bežným a to dokonca bez výrazného navýšenia výdavkov na zdravotníctvo. Tento proces je globálnym. Ešte v roku 1901 bol v Indii priemerný vek dožitia 23 rokov a v Číne v roku 1948 iba 29 rokov.
Oveľa vážnejšie je to, že sa rodí menej a menej detí. Globálne sa rozširuje pokles hodnoty pôrodnosti pod hodnotu poskytujúcu možnosť záchovy (prežitia) danej populácie. Imigrácia nebude trvalo udržateľným riešením tzv. bohatých krajín, pretože obrazne povedané nebude odkiaľ vziať.
V Holandsku sa vraví, že jeden otec skôr uživí desať detí, ako desať detí jedného otca. Aký život čaká súčasnú skupinu dlhšie žijúcich obyvateľov? Odpoveď nie je jednoduchá. Pretože stav aj v tzv. vyspelých krajinách je ďaleko od uspokojujúceho. Aj v týchto relatívne prosperujúcich krajinách, starí ľudia žijú v chudobe, s predsudkami voči starobe, v depresii, v opustenosti, sú zneužívaní, bez využitia svojich schopností a bez práce. Aký potom čaká život staršieho obyvateľstva v chudobnejších krajinách. Perspektívy dôstojného života pre starších osôb zostávajú veľkou výzvou nielen pre sociálnu prácu, ale pre celú spoločnosť z dôvodu demografických zmien.
OBSAH
Staroba
Starí ľudia a ľudské práva
Starnutie a trvalo udržateľný rozvoj
Starnutie v každodennej politike
Integrácia a účasť starších
Trh práce a starnutie populácie
Starší ľudia ako spotrebitelia
Celoživotné vzdelávanie
Podpora zdravia a prevencia ochorení
Integrácia rodového prístupu
Rodina a starnutie
Zlepšovanie medzigeneračnej solidarity
Dlhodobá starostlivosť
Dobrovoľníctvo
Privatizácia staroby a dôchodkové (ne)zabezpečenie
Zhodnotenie dôchodkového systému
Zásady starobného dôchodkového zabezpečenia
Sociálna ochrana starších ľudí
Hodnoty a „hodnoty“
Šťastie
Tiráž:
Názov: Starnutie spoločnosti. Vybrané kapitoly sociálnej práce so seniormi
Venované prispeniu sociálnej práce k európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012
© Autor: RNDr. Miloslav Hetteš, CSc..
Recenzenti: prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. doc. PhDr. Irena Kamanová, PhD.
Vydavateľ: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava, 2011
Rok vydania: 2011
Náklad: 300 kusov
Počet strán: 192
Autor obálky: Estian Wagenaar
Tlač: SAP spol. s r.o., Bratislava
ISBN: 978-80-8132-031-6