Keď Taliban „uväznil“ afganské ženy do buriek a za múry rodinných príbytkov a zatvoril dievčenské školy, Azra Jafariová odišla do susedného Iránu. Založila tam základnú školu pre afganských utečencov, manažovala vzdelávanie učiteľov – žien i mužov. Dnes je táto vydatá tridsiatnička a matka päťročnej dcéry starostkou mesta Nili v afganskej provincii Dai Kundi. Prvá žena v Afganistane na takomto poste.

Zatiaľ však patrí skôr k ojedinelým príkladom. Ako sama povedala po svojom vymenovaní, mnoho Afgancov si myslí, že žena sa na takúto prácu nehodí. „Afganská spoločnosť stále nie je spoločnosťou, ktorá by prijala, že ženy sú rovnako schopné robiť takúto prácu ako muži,“ povedala v januári 2009 pre agentúru Reuters. Aj preto treba mužom v Afganistane vysvetľovať, že vzdelanie a lepšie životné podmienky žien v Afganistane sú na úžitok aj im, ich rodinám a celej krajine. Veď s potláčaním práv žien a ich nevzdelanosťou okrem iného súvisí aj vysoká úmrtnosť pri pôrodoch a podvýživa.

Afganistan je jednou z najchudobnejších krajín sveta s vysokou mierou úmrtnosti pri pôrode a najnižším podielom gramotných dievčat a žien spomedzi okolitých krajín. Podľa oficiálnych štatistík do základných škôl chodí len približne tretina dievčat, na stredné školy iba 6 percent.

Vzdelanie dievčat a žien nemá veľkú podporu najmä na vidieku. Konzervatívne tradície a vláda Talibanu spôsobili, že vzdelanie dievčat konzervatívne rodiny odmietali ako škodlivé, keďže od žien sa očakáva skromnosť a pokora, kým od mužov schopnosť uživiť a ochrániť rodinu.
Na druhej strane problémom pre rodiny, ktoré chcú dať deťom vzdelanie je chudoba. Preto deti namiesto do chodenia do školy pomáhajú pri zabezpečení obživy. Pre dievčatá je situácia ešte komplikovanejšia. Chýbajú dievčenské školy – základné i stredné.

Jeden z viacerých projektov občianskeho združenia Človek v ohrození, ktoré v Afganistane pôsobí od roku 2004, bol zameraný na odborné vzdelanie dievčat. V spolupráci s miestnou partnerskou organizáciou Afghan Women Resource Centre vytvorilo v rámci projektu financovaného zo SlovakAid (2006-2008) odborný vzdelávací inštitút pre dievčatá pod názvom STEP. Jednu pobočku má v Kábule a jednu na vidieku v Charikare, v susednej provincii Parwan.

Inštitút začal v roku 2006 s poskytovaním jednoročných kurzov manažmentu, administratívy, informačných technológií a žurnalistiky. Do kurzov sa za štyri roky zapísalo vyše 200 študentiek. Polovica z nich má už platené zamestnanie - v bankách, štátnych úradoch, miestnej televízii i mimovládnom sektore. Tie, ktoré prácu zatiaľ nemajú, sú databáze úspešných absolventiek, ktorú zostavila partnerská organizácia a poskytuje ju potenciálnym zamestnávateľom.

Slovenská organizácia v rámci projektu pomáhala s náborom dievčat, nákupom materiálu, pomôcok a vytvorením učebných osnov. Rozbehnutie inštitútu malo tiež svoje úskalia. „Museli sme ho napríklad presťahovať do inej budovy pre pokrikovanie a obťažovanie chlapcov,“ hovorí Marcela Ondeková z občianskeho združenia. Konzervatívne tradície a nedôveru rodičov voči vzdelávaniu ich dcér riešili zavedením dní otvorených dverí a matkám umožnili prísť sa pozrieť na vyučovacie hodiny. „Jedna z matiek raz povedala dcére – nie ty, ale ja budem chodiť do školy,“ spomína Marcela.

Postavenie žien v Afganistane sa mení len veľmi pomaly. „Je to naozaj beh na dlhé trate, veľké zázraky na počkanie určite nemožno čakať,“ hovorí Marcela s tým, že programy na zlepšenie postavenia žien sa teraz zameriavajú aj na mužov a získanie ich podpory. Inšpirujúce je aj odhodlanie a energia žien z partnerskej afganskej organizácie. „Fungujú už dvadsať rokov a nevzdávajú to. Nerobia si ilúzie, ale z tých miliónov žien v zložitých životných podmienkach sa snažia pomaly drobnými krokmi pomôcť aspoň malej časti. A to je pre tento maratónsky beh veľmi dôležité,“ uzatvára Marcela.

Autor: Daniela Balážová
Bližšie info:http:// www.clovekvohrozeni.sk

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jeseň 2010. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.