Little wonders in the art museum
Abstrakt: Článok sa zameriava na rodinné programy pre najnižšiu vekovú skupinu – batoľatá a ich rodičov, ktorí sa rozhodnú aktívne stráviť čas v múzeách umenia pod vedením galerijných pedagógov. Podrobnejšie opisuje formát Malé divy odohrávajúci sa v Slovenskej národnej galérii a na základe vývinu dieťaťa vo veku 1 až 4 roky poukazuje na význam realizácie takéhoto typu programu v kultúrnych inštitúciách.
Kľúčové slová: Edukácia, galéria, rodina, skorý raný vek

Abstract: The article focuses on family programs for the lowest age group - toddlers and their parents who decide to actively spend time in art museums led by museum educators. It describes the format entitled Little Wonders in the Slovak National Gallery in more detail and, based on the development of a child aged 1 to 4, points out the importance of implementing such a program in cultural institutions.
Key words: Education, art museum, family, early childhood age
SNG Bratislava, Boris Németh

Domáce násilie môže mať stovky foriem a prejavov. Dôležité je však vedieť, že toto správanie sa deje za zatvorenými dverami v súkromí rodinných domov či bytov, eskaluje s postupujúcim vzťahom a samo o sebe nikdy neskončí. Naviac sú také psychické rany, ktoré obetiam ostávajú aj po vystúpení z kruhu domáceho násilia.

Pre mnohých existuje iba pár vecí, ktoré evokujú upokojujúci pocit tepla, komfortu, stability a bezpečia viac, než domov. Veľa ľudí vníma svoj domov ako osobnú pevnosť – akúsi baštu plnú bezpodmienečnej lásky a podpory. Doma zvykneme mať viac slobody, viac času pre rodinu a práve tam môžeme aspoň na pár hodín uniknúť od každodenných starostí v práci a podobne. No pre ľudí, ktorí zažívajú domáce násilie, je domov čokoľvek, len nie bezpečné útočisko.

Bavlna, kdysi označována jako bílé zlato, nyní se o ní mluví spíše jako o prokletí Uzbekistánu. Ukazuje se, že jde o velmi komplikovány případ závislosti na něčem, co je příčinou a řešením rozvojových deficitů v tomto asijském státě. Jaké jsou sociální a lidskoprávní důsledky pěstování této monokultury?

Historie pěstování bavlníku sahá do 19. století, kdy současná teritoria Uzbekistánu byla částečně obsazena ruským impériem. S nástupem průmyslové revoluce poptávka po bavlně, jakožto klíčové surovině pro výrobu textilií, stoupala v industrializujících se zemích. V ruském impériu textilní průmysl patřil mezi nejvíce rozvinuté typy průmyslu. V plánech ruského cara bylo založit na území Turkestánu rozsáhlé plantáže bavlny, aby se impérium stalo nezávislým na dodávkách ze Spojených států. Tyto plány byly však narušené první světovou válkou, kdy došlo k zániku říše a vzniku Sovětského svazu.

Se vznikem Uzbecké sovětské socialistické republiky v roce 1924 byl položen začátek proměny bývalého Bucharského emirátu do hlavního zdroje bavlny pro celý Sovětský svaz. Samotný proces kolektivizace, tj. nedobrovolného slučování bývalých soukromých zemědělců do družstev, neprobíhal hladce a až teprve ve třicátých letech dvacátého století byl konsolidován. Před nástupem komunistického režimu bavlna se pěstovala pouze v oblasti Ferganského údolí.

Forced cotton harvesting in Uzbekistan - photo HRW

Koncem minulého století vyprodukoval Uzbekistán zhruba 2,5 milionu tun bavlny, což představovalo více než 20 procent celosvětové produkce bavlny. Pěstování bavlny zásobovalo nejenom textilní průmysl v Sovětském svazu, ale i centrální vládu v Kremlu tvrdou měnou, díky exportu na světové trhy. Jaké to však mělo ekonomické a hlavně environmentální dosahy na uzbecké obyvatelstvo? Je bavlna prokletím pro Uzbekistán, nebo startérem pro rozvoj státu?

Během sovětského období bavlníkové plantáže zabíraly až 98 % celkové plochy určené pro pěstování technických plodin v Uzbekistánu. Celková rozloha plantáží v osmdesátých létech činila více než 2 miliony hektarů (což tvoří 4,47 % rozlohy republiky) a podíl republiky na dodávkách bavlny podnikům SSSR přesahoval.

Cotton in post-Soviet times

Educational social counselling and guiding –concept and implementation in social work

© Copyright: MÁRIA MACHALOVÁ

Abstrakt: Edukačné sociálne poradenstvo prezentujeme ako inovatívny autorský koncept v sociálnej práci. Je stvárnením prieniku edukácie dospelých klientov sociálnej práce v teórii sociálneho poradenstva a v poradenskej praxi v oblasti sociálnej práce. Koncept je nedeliteľnou súčasťou strešného konceptu Edukačná sociálna práca.
Kľúčové slová: Edukačné sociálne poradenstvo. Sociálna práca.

Abstract: Educational social counselling and guiding we present as an innovative author´s concept in social work. This concept is formulated on the base of impacts the adult education of social clients to the theory and in the areas of practice of social work. Educational social counselling and guiding is a part of the our author´s concept Educational social work.
Key words: Educational social counselling and guiding, Social work.

Ak sa nebudete môcť osobne zúčastniť na diskusiách o rozpoznávaní manipulácie a prejavov domáceho násilia v partnerskom zväzku, nájdite si čas na prečítanie skutočných príbehov obetí, ktoré vystúpili zo začarovaného kruhu násilného vzťahu vďaka odborníčkam Krízového intervenčného tímu (KIT). Môžete tým pomôcť sebe alebo niekomu vo vašom okolí.

Nedávno Medzinárodný záchranný výbor uverejnil zoznam desiatich nízkopríjmových krajín, ktoré v roku 2019 budú čeliť humanitárnej kríze. Práve tieto štáty sú už teraz zdrojom dvoch tretín utečencov a utečeniek na našej planéte. Je medzi nimi i Jemen, ktorý sa zmieta už štyri roky vo vojne. Netreba lamentovať nad „utečeneckou krízou“ na sociálnych sieťach, ale snažiť sa jemenským rodinám reálne pomáhať.

Jemenská kríza - foto UN news

Manažment rizík je súčasťou strategického riadenia aj plánovania každej úspešnej organizácie, nevynímajúc ani organizácie poskytujúcej sociálne služby. Manažment rizík máme spracovaný v učebných osnovách pre manažérov kvality z pohľadu riadenia kvality. Pracovný život v zariadeniach sociálnych služieb nám však ukazuje naliehavú potrebu prípravy a vzdelávania nielen top manažmentu v tejto oblasti, ale aj stredného a nižšieho odborného personálu, ktorý zodpovedá za príjem klienta, a alebo je v priamom kontakte s klientom.

Tou témou som sa začala zaoberať v roku 2010. Keď sme ju otvorili na odbornej konferencii v Skalici, dúfala som, že sa otvorí priestor pre odbornú diskusiu. Havarijné stavy v zariadeniach sociálnych služieb a z nich vyplývajúce riziká sa riešia priebežne podľa finančných kapacít poskytovateľov a samotných zriaďovateľov. Riziká môžu spôsobiť nielen škody na majetku, ale aj na živote. Cenu ľudského života definujeme ako peňažnú čiastku, ktorú je spoločnosť ochotná vynaložiť na záchranu ľudského života. (Procházková,2010) Často sa vyhovárame na to, že nie sú peniaze. Ale riadenie rizík nestojí a ani nepadá na financiách. Riadenie rizík je aj záležitosťou ľudských zdrojov. Tam, kde nevieme získať financie, tam je potrebné použiť odborné vedomosti, zručnosti aj spôsobilosť všetkých zúčastnených pracovníkov. Samotný zákon o sociálnych službách 448/2008 Z.z. nám predkladá povinnosť riadiť riziká. Naši dlhoroční klienti nás požiadali pripraviť vzdelávací modul k danej problematike.

Foto: Peter Senko (2006)

Dvanásť mesiacov realizovala rozvojové projekty, ktoré dávajú albánskym deťom z vylúčených komunít vzdelanie, a teda i šancu na lepší život. Viac zo svojich zážitkov a skúseností z ročného pobytu v Albánsku priblížila rozvojová dobrovoľníčka – Veronika Zimová.

Už dlho držala v hlave plán – v budúcnosti pracovať v oblasti humanitárnej a rozvojovej spolupráce. Preto bolo dobrovoľníctvo pre Veroniku logickým medzistupňom medzi univerzitou a terénnou prácou v tzv. rozvojovom svete. Po štúdiu medzinárodných vzťahov teda zareagovala na aktuálne výzvy dobrovoľníckych pozícií od organizácie ADRA Slovensko. Po úspešnom pohovore nasledovala povinná stáž v bratislavskej kancelárii vysielajúcej organizácie, predodchodový tréning a oboznámenie sa s očakávaniami i úlohami od hosťujúcej ADRA Albánsko.

Pohľad do vnútrozemia Albánska

Dnešná doba, ako každá iná, je plná ľudí, ktorí sú chorí na tele, aj na duši, ľudí, ktorí sú osamelí, chudobní, závislí, bez domova, ľudí, ktorí sú starí a ľudí, ktorí zomierajú. Je to doba, ktorú môžeme označiť dobou individualizmu. Môžeme ju však vnímať aj z druhej strany – ako dobu, ktorá nám poskytuje množstvo príležitostí na preukazovanie konkrétnych skutkov milosrdenstva.

Táto publikácia vznikla so zámerom podeliť sa o osobné skúsenosti získané v priebehu našej práce. Kniha vznikla na základe viacročných praktických skúseností. Autori jednotlivých kapitol sú ľudia pracujúci s rôznymi cieľovými skupinami, ako sú rodiny v núdzi, osamelé matky s deťmi v krízových centrách, závislí ľudia, seniori a zomierajúci.