Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research)

Abstrakt: PhDr. et Bc. TÓTH, Marcel: Monitorovací systém dávkovania liekov – MSDL vhodný pre osoby, ktoré dlhodobo užívajú lieky v zariadeniach sociálnych služieb a v domácom prostredí (výskum).
Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov. Článok je rozdelený do štyroch kapitol, ktoré sa jednotlivo zaoberajú zariadeniami sociálnych služieb, predpisovaniu liekov, liekovým záznamom a liekovým odpadom.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: PhDr. Et Bc. TOTH, Marcel: Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research).
The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management, clients of social services facilities and prescription of inappropriate medicines. The work is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste. The work is divided into four chapters, which deal individually with the facilities of social services, drug prescription, drug records and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

The bystander effect and the role of bystanders in the process of bullying

Abstrakt: Šikanovanie je závažný a bohužiaľ i častý jav. Najčastejšie je prítomné v školskom prostredí. V princípe má hlavne dvoch aktérov a tými sú agresor a obeť. Za dôležitú však treba považovať aj rolu diváka. Práve títo účastníci totiž môžu šikanovanie ovplyvniť či už aktívne alebo pasívne. V tomto kontexte je preto vhodné spomenúť v súvislosti so šikanovaním aj efekt prizerajúceho sa (tzv. Bystander effect). Výskum v rámci dizertačnej práce bol realizovaný na základnej škole prostredníctvom kvalitatívnych metód. Analýza získaných dát prebiehala prostredníctvom štatistických metód. Výskumnou vzorkou bola skupina žiakov navštevujúcich 8. ročník. Štúdia bude prezentovaná ako čiastočný výstup výsledkov výskumu doplnený o problematiku role divákov v procese šikanovania.
Kľúčové slová: Šikanovanie. Agresor. Obeť. Bystander effect. Výskum.

Abstract: Bullying is a serious and, unfortunately, common phenomenon. It is most often present in the school environment. In principle, it has mainly two actors, the aggressor and the victim. However, the role of the viewer must also be considered important. It is these participants who can influence bullying, whether actively or passively. In this context, it is therefore appropriate to mention the Bystander effect in connection with bullying. The research within the dissertation was carried out at the primary school through qualitative methods. The analysis of the obtained data was performed using statistical methods. The research sample was a group of students attending the 8th grade. The study will be presented as a partial output of research results supplemented by the issue of the role of spectators in the process of bullying.
Key words: Bullying. Aggressor. Victim. Bystander effect. Research.

Singles and their perception by society
Abstrakt: Predkladaná práca je zameraná na explikáciu fenoménu singles a ich vnímanie spoločnosťou. V teoretickej časti popisuje historické pozadie v premene vzťahov, ktoré prispelo k nárastu singles. Poukazuje na možné motívy vplývajúce na vznik singles a pozornosť venuje aj existencii gender odlišností týkajúcich sa singles. Cieľom empirickej časti je zistiť, akým spôsobom sú vnímaní singles ľudia v komparácii s ľuďmi žijúcimi v manželskom zväzku. Bol aplikovaný dotazník pozostávajúci z ôsmich opisných príbehov, ku ktorým respondenti pripisovali jednotlivé, charakteristické črty osobnosti na základe Likertovej 5-bodovej škály. Výskumný súbor tvorilo 110 participantov vo vekovej hranici 20 až 40 rokov, ktorí sú v trvalom pracovnom pomere alebo sú študentmi. Výsledky nášho výskumu ukazujú, že ľudia žijúci v manželskom zväzku sú vnímaní priaznivejšie v komparácii so singles ľuďmi. Singles ľudia boli vnímaní ako viac osamelejší, menej šťastnejší a starostlivejší než ľudia žijúci v manželskom zväzku. Avšak, singles ľudia boli hodnotení ako viac spoločenskejší a sofistikovanejší. Naše zistenia otvárajú mnohé otázky o existencii stereotypov voči singles ľuďom a zároveň podnecujú k ďalšiemu skúmaniu fenoménu singles.
Kľúčové slová: manželstvo, singles, sociálna percepcia, stereotypy.

Abstract: This thesis is focused on explanation of the phenomenon of singles and their perception by society. In the theoretical part it describes the historical background in the transformation of relationships, which contributed to the rising number of singles. It also points out motives influencing the emergence of singles and attention also focuses to existence on gender differences related to singles. The aim of the empirical part is to find out, how singles are perceived compared with people who are married. A questionnaire was used consisting of eight descriptive stories, and respondents attributed to them individual character traits based on the Likert 5-point scale. The research sample comprised of a total 110 participants, aged from 20 to 40 years who are in permanent employment or who are students. The results of our research show that married people are perceived better like singles. The singles were perceived as lonelier, less happy and less caring than people in marriage. However, singles people were rated as more social and more sophisticated. Our findings open up many questions about the existence of stereotypes against singles and stimulate people to explore the singles phenomenon.
Key words: marriage, singles, social perceptions, stereotypes.

Foto: Peter Senko (2018)

Psychic adulthood of human personality presented in the handwriting
Abstrakt: V príspevku vymedzujeme, charakterizujeme a prakticky formulujeme diagnostiku osobnosti dospelého človeka na základe využitia projektívnej diagnostickej metódy - grafologickej analýzy ručného písma. Poukazujeme na význam motivovania ľudí k osobnostnému rozvoju a k dosahovaniu psychickej dospelosti. Význam grafologickej analýzy písma osobnosti dospelých odôvodňujeme výsledkami skúmania odborníkov z oblasti grafológie a z vlastného autorského grafologického výskumu ručného písma dospelých osôb.
Kľúčové slová: Diagnostika osobnosti. Psychická dospelosť. Ručné písmo.

Abstract: In the paper we define, characterize and formulate practical diagnosis of adult personality base on the use of projective method – graphological handwriting analysis. We highlight the importance of motivation people to the personal development and growing with a purpose to achieve personal maturity. The importance of graphological analysis of the handwriting of adult people we justify by results of examination of experts in the field of graphology and from our own graphological copyright research of the handwriting of adults people.
Key words: Diagnostic of social client. Psychic Adulthood. Handwriting.

Determinants characterizing the life of a caregiver treating an individual with Alzheimer’s disease
Abstrakt: Alzheimerové ochorenie predstavuje v súčasnej dobe vážny spoločenský problém, nakoľko predĺžením ľudského života sa tento typ demencie objavuje čoraz častejšie. O pacientov s Alzheimerovým ochorením sa v mnohých prípadoch starajú rodinní príslušníci, ktorí blízkemu jedincovi poskytujú nepretržitú dvadsaťštyri hodinovú starostlivosť. Cieľom kvalitatívneho výskumu, ktorého výsledky vo vedeckej štúdii uvádzame, bolo popísať u opatrovateľov jedincov s Alzheimerovým ochorením tie determinanty, ktoré spôsobujú stres, zmapovať hlavné oblasti záťaže na opatrovateľov a zároveň identifikovať emócie, ktoré opatrovatelia – participanti počas výskumu najčastejšiemu popisovali. Výskum bol realizovaný metódou focus group a prebiehal v poradni špecializovaného sociálneho poradenstva v Krompachoch. Ako determinanty stresu sme identifikovali predovšetkým neschopnosť jedinca s Alzheimerovým ochorením vnímať realitu, rozumieť hovorenému slovu, možnosť úteku z domu, ale aj o to, že jedinec s Alzheimerovým ochorením vykazuje často známky popudlivosti a podráždenosti. Dopad starostlivosti o jedinca s Alzheimerovým ochorením vytvára u opatrovateľa citovú, fyzickú a finančnú záťaž, ale opatrovatelia popisujú aj výrazné pocity osamelosti. Najvýraznejšie popisovanou emóciou uvádzanou zo strany participantov bol hnev a smútok. Tento hnev pramenil z reálnej nemohúcnosti prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu blízkeho človeka a z toho, že opatrovatelia žili v neustálom strachu z možných komplikácii pri zabezpečovaní každodennej starostlivosti. V kontexte výskumu sme došli aj k zaujímavému zisteniu týkajúceho sa emocionálneho prežívania opatrovateľov v paradigme straty pozitívnych spomienok na rodinného príslušníka a to pred vznikom ochorenia.
Kľúčové slová: Alzheimerové ochorenie. Starostlivosť. Demencia. Opatrovateľ. Determinanty.

Abstract: Alzheimer’s disease is currently a serious social problem, because by prolonging human life this type of dementia appears more and more often. Patients with Alzheimer’s disease are in many cases treated by family members who provide 24 hour continuous care to a close person. The aim of the qualitative research, which we report in the scientific study, was to describe stressors in caregivers of individuals with Alzheimer’s disease, to map the main areas of burden on caregivers and to identify the emotions that the caregivers – research participants described most frequently. The research was conducted using the focus group method and was conducted in specialized social counselling in Krompachy. The inability of an Alzheimer’s individual to perceive reality, understand the spoken word, possibility of homelessness, but also that the individual with Alzheimer’s disease often shows signs of snappishness and irritability were identified as stress determinants. The impact of the care of an individual with Alzheimer’s disease creates an emotional, physical and financial burden on the caregiver, but the carers also describe strong feelings of loneliness. The most strikingly described emotion presented by the participants was anger and sadness. This anger arose from the real impotence to contribute to improving the health of a close person, and that caregivers lived in constant fear of possible complications in providing daily care. In the context of the research we also found an interesting finding regarding the emotional survival of caregivers in the paradigm of the loss of positive memories of a family member before the onset of the disease. Loss of positive memories has triggered acute sadness with participants and was identified by most participants.
Key words: Alzheimer’s disease. Care. Dementia. Caregiver. Determinants

Nutrition and hydration in curative and preventive care for the seniors
Abstrakt: Výživa a primeraná hydratácia plnia dôležitú úlohu v starostlivosti o seniorov. Výživa ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú pohodu, odolnosť voči infekciám a urýchľuje hojenie rán. V ústavných zariadeniach dietoterapia, racionálna výživa a hydratácia patria k najčastejším intervenciám komplexnej liečby seniorov.
Cieľom príspevku je prezentovať zameranie intervencii v starostlivosti o výživu a hydratáciu seniorov, ako aj reálne možnosti spolupráce v ústavných zariadeniach.
Výskumný súbor a metódy: Výskumný súbor tvorilo 229 sestier zo zariadení sociálnych služieb a zdravotníckych zariadení v SR. Pri narrative review to boli dokumenty vybraté pomocou kľúčových slov. Metódami výskumu boli narrative review a dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazník bol rozdelený na dve časti. Prvá časť obsahovala oblasti nefarmakologickej liečby a respondenti označili na Likertovej škále stupeň dôležitosti. Druhá časť bola podrobne zameraná na intervencie a respondenti označovali na Frekvenčnej škále, ako často intervencie realizujú.
Výsledky výskumu: sú súčasťou projektu KEGA- Možnosti interdisciplinárnej kooperácie pri realizovaní nefarmakologickej liečby seniorov v ústavných zariadeniach. Výsledky sú uvádzané v absolútnych číslach, percentách, priemerných a modálnych hodnotách.
Na základe vyhľadaných štúdii v databázach Scopus, Web of Science, ProQuest Central sme zistili, že výživa a hydratácia sú súčasťou komplexnej liečby seniorov. Najviac článkov bolo venovaných výžive a hydratácii u seniorov s kognitívnou poruchou a demenciou (115), poruchách vylučovania (98) a krehkých seniorov.
Vyhodnotením dotazníka sme zistili, že hydratácia dosiahla priemerné skóre 1,07, výživa 1,03. Pri zameraní na jednotlivé intervencie bolo priemerné skóre v oblasti hydratácia 2,85. V oblasti výživa 2,57. V oblasti hydratácia sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,18), časté podávanie tekutín (1,22). V oblasti výživa sa sestry zameriavajú na: edukáciu (1,34), pravidelné stravovanie podľa režimu zariadenia (1,41), podávanie liečebnej výživy (1,61).
Záver: Výživa a hydratácia patria k hlavným intervenciám nefarmakologickej liečby a naďalej je im dôležité venovať pozornosť. Rezervy sú v interdisciplinárnej spolupráci a v podávaní výživy a tekutín enterálne a parenterálne.
Kľúčové slová: Výživa. Hydratácia. Interdisciplinárna spolupráca. Intervencie sestry. Projekt KEGA.

Loneliness and its determinants in relation to suicidal behavior of seniors
Abstrakt: Autorka sa vo vedeckej štúdii zaoberá osamelosťou, ktorú v úvode definuje, pričom osamelosť vníma ako fenomén, ktorý v súčasnej dobe výrazne ovplyvňuje životy mnohých jedincov. Osamelosť sa týka všetkých vekových skupín, no najväčší podiel osamelých ľudí tvoria starší jedinci, ktorí sú náchylnejší k osamelosti a k sociálnej izolácii predovšetkým preto, lebo sú viac ohrození celým radom zdravotných a sociálnych problémov, ktoré následne osamelosť determinujú. Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. V druhej časti vedeckej štúdie sú popisované výsledky kvalitatívnej analýzy v rámci ktorej autorka realizovala otvorené kódovanie. Výsledky výskumu naznačujú, že osamelosť v živote seniora vytvára silné a negatívne konotácie, ktoré sú spojené s myšlienkou na smrť, čo môže následne vyústiť až k suicidálnemu správaniu seniora. Okrem toho môžeme potvrdiť, že absencia pozitívnych sociálnych vzťahov staršieho človeka je významným rizikovým faktorom pre široko založené morbidity a mortality a vplýva na celkovú pohodu a psychické a fyzické zdravie staršieho jedinca.
Kľúčové slová: Osamelosť, Izolácia, Samovražda, Starší človek, Vek.

Abstract: The author deals in her scientific study with loneliness, which she defines in the introduction, whereby she perceives loneliness as a phenomenon, which presently significantly affects the lives of many people. Loneliness affects all age groups, but the largest share of lonely people consists of older people, who are more prone to loneliness and social isolation especially because they are more endangered by a range of health and social issues, which subsequently determine loneliness. The author presents loneliness, which subsequently leads into suicide, as a striking and extreme phenomenon, which has a growing tendency especially in the seniors’ age group. The second section of the scientific study describes the results of qualitative analysis, in which the author implemented open coding. The research results suggest that loneliness in senior’s life creates strong and negative connotations, which are linked to the idea of death, which can subsequently lead to suicidal behavior of the senior.
Key words: Loneliness, Isolation, Suicide, Older Man, Age.

The psychosocial aspects of the genesis of depression in old age and the possibilities of using a group psychotherapy
Abstrakt: Autorka rozoberá v prehľadovej štúdii fenomén starnutia, pričom popisuje jeho prejavy v kontexte biologického, psychického a sociálneho charakteru. Upozorňuje pritom na nárast psychických ochorení, a to predovšetkým depresie, ktorú následne rozoberá a charakterizuje. Cieľom príspevku bolo predovšetkým poukázať na aspekty vplývajúce na vznik depresie, ktorá sa objavuje vo vyššom veku, predovšetkým na aspekty, ktoré súhrne nazývame psychosociálne. Autorka však nespája vznik depresie iba so psychosociálnymi aspektmi, upozorňuje totiž, že na vzniku depresie sa u seniorov podieľajú aj fyzické obmedzenia, prípadne fyzické ochorenia a kognitívne zmeny, avšak tieto fyzické zmeny prispievajú k rozvoju negatívnych sociálnych fenoménov, ako je osamelosť, izolácia, strata kontaktov a pod. Depresia vo vyššom veku má tak silný sociálny podtón, čo znamená, že jej liečba v sebe nesie určité špecifiká predovšetkým v kontexte kombinovania medikamentóznej liečby so psychoterapiou. V rámci predkladanej prehľadovej štúdie sa preto autorka v jej druhej časti zameriava na psychoterapiu ako jednu z možných podporných liečebných aktivít. Psychoterapiu pri práci so seniorom/kou pritom vymedzuje ako plánovanú a kontrolovanú liečbu prostredníctvom bezprostredného vplývania na psychiku seniora/ky. Do popredia dáva skupinovú formu psychoterapie a zároveň rozoberá jednotlivé psychoterapeutické prístupy, ktoré sú v rámci poskytovania skupinovej psychoterapie vhodné a môžu pomôcť pri liečbe depresívnych epizód v živote staršieho jedinca. Význam skupinovej terapie u seniorov sa zakladá predovšetkým na možnosti poskytnutia, prípadne obnovenia sociálnej opory, ktorá je pre jednotlivca v období staroby nevyhnutná.
Kľúčové slová: Sstaroba. Depresia. Psychoterapia. Izolácia. Osamelosť. Psychosociálne aspekty. Skupinová psychoterapia. Vyšší vek.

Abstract: The author discusses in survey study aging phenomenon, and describes its manifestations in the context of biological, psychological and social nature. Highlights the increase in mental disorders especially depression, which was subsequently discussed and characterized. The paper is primarily aimed to highlight the aspects affecting the formation of depression, which occurs in higher age and in particular the aspects that we call psychosocial summary. The author, however, does not link the formation of depression only with psychosocial factors, and points out that, the formation of depression in seniors is shared with the physical limitations, natural disease, and cognitive changes, but these physical changes contribute to the development of negative social phenomena such as loneliness, isolation, loss of contact etc. Depression in higher age has a strong social background, which means its treatment carries certain specifics, especially in the context of combining medication with psychotherapy. Therefore within the presented summarizing study the author focuses in its second part on psychotherapy as one of the possible supporting medical activities. When working with a senior, psychotherapy delimits as planned and controlled therapy through immediate influence on senior’s psyche. The author puts a group form of therapy to the foreground and at the same time examines individual psychotherapeutic attitudes, which are suitable for the offered group therapy and could be helpful in the treatment of depressive life periods of an elderly person. The meaning of a senior group therapy is mainly based on a possibility to provide or restore social support, which is inevitable in one’s old age.
Key words: Old age. Depression. Psychotherapy. Isolation. Loneliness. Psychosocial aspects. Group psychotherapy. Older age.

Social support at vocational schools by re-educational centres
Abstrakt: Táto štúdia skúmala rozdiely medzi skupinami vo vnímaní zdrojov a typov poskytovanej sociálnej opory. Výskumný súbor tvorilo 98 žiakov vzdelávaných v stredných odborných školách pri reedukačných centrách a kontrolný súbor 98 žiakov zo stredných škôl hlavného prúdu vzdelávania. Na zber údajov sa použila dotazníková metóda Dotazník sociálnej opory pre deti a mládež. Parametrický t - test ukázal rozdiely vo vnímaní sociálnej opory od učiteľov, spolužiakov a zamestnancov školy a reedukačného centra. U učiteľov sme zaznamenali rozdiely poskytovania emocionálnej opory, ktorá je vo vyššej miere hodnotená v školách pri reedukačných centrách. U spolužiakov a ostatných zamestnancov školy sme identifikovali medzi súbormi rozdiely v emocionálnej, informačnej, hodnotiacej, inštrumentálnej podpore. Zistenia tejto štúdie poskytujú pohľad na vyššiu mieru častosti poskytovanej sociálnej podpory v školách pri reedukačných centrách.
Kľúčové slová: Sociálna opora, stredná odborná škola, škola pri reedukačnom centre, typy sociálnej opory, zdroje sociálnej opory

Abstract: The study examines differences between the perception of sources and types of provided social support. The research sample consisted of 98 students educated at vocational schools by re-educational centres and the control sample consisted of 98 students form mainstream school. The social support questionnaire for children and youth was used to collect data. Parametric t-test has shown the differences in the perception of social support from teachers, classmates, and the school and re-educational centre employees. Within the teachers, there was found the difference in providing emotional support, which is, in a higher extent, valued at schools by re-educational centres. Within the classmates and other school employees we have identified differences in emotional, information, axiological, and instrumental support. The research findings offer a view on higher frequency of provided social support at schools by re-educational centres.
Key words: Social support, vocational school, school by re-educational centre, social support types, social support sources
Foto: Peter Senko (2019)

Family Background of Child's Fear of School. Technique of Transformation of Negative Experiences into Positive.
Abstrakt: Článok poskytuje teoretický i praktický náčrt psychoterapeutickej práce, realizovanej „Technikou transformácie negatívneho prežívania na pozitívne“ (TTNPP), aplikovanej v konkrétnom prípade u 13-ročnej dospievajúcej klientky. Kedže išlo o dieťa trpiace silným strachom zo školy, v článku sa zamýšľame aj o vplyve rodiča na dieťa, v danom prípade rodiča s extrémne vysokými nárokmi na školskú výkonnosť.
Kľúčové slová: výchova v rodine; strach zo školy; psychodynamická psychoterapia; technika transformácie negatívneho prežívania na pozitívne; prípadová štúdia;

Abstract: The article provides both theoretical and practical outline of psychotherapeutic work implemented by the 'Technique of Transformation of Negative Experiences into Positive', applied in a particular case of a 13-year-old client. Since the child was suffering from a strong fear of school, in this article we also study the parent-to-child influence as the parent in this case was extremely demanding and result oriented.
Key words: the family education; fear from the school; psychodynamic psychotherapy; the technique of transformation of negative experiences into positive; case study;

Foto: Peter Senko (2018)