Basic ethical principles and their acceptance in the care of seniors

Abstrakt: Dodržiavanie etických princípov by malo byť základnou súčasťou starostlivosti o seniorov. V klinickej praxi sa však stretávame so situáciami, kedy sú tieto princípy neakceptované. Najčastejšie ide o nedodržanie základných etických princípov pri realizovaní starostlivosti o geriatrických pacientov. V príspevku prezentujeme, ktoré etické princípy bývajú v klinickej praxi najčastejšie nedodržané a pri akých situáciách. Ponúkame aj komparáciu najčastejších etických problémov na Slovensku a v zahraničí. Údaje sme získali prostredníctvom zmiešaného výskumu a trianguláciou metód- dotazník, narrative review. Po spracovaní výsledkov sme zistili, že najčastejšie sa neakceptuje princíp autonómie, pri poskytovaní akútnej starostlivosti, v súčasnosti spojenej s pandémiou COVID 19 ako aj princíp spravodlivosti. Pri starostlivosti o terminálne chorých geriatrických pacientov to bol princíp beneficiencie (prospešnosti).
Kľúčové slová: Etické princípy. Senior. Zdravotná starostlivosť o seniorov. Problémy v starostlivosti

Abstract: Adherence to ethical principles should be an essential part of caring for the elderly. In clinical practice, we encounter situations where these principles are unaccepted. Most often it is a non-acceptance of basic ethical principles in the implementation of care for geriatric patients. In the article we present which ethical principles are most often not observed in clinical practice and in which situations. We also offer a comparison of the most common ethical issues in Slovakia and abroad. We obtained the results through mixed research and triangulation of methods - questionnaire, narrative review. After processing the results, we found that the principle of autonomy is most often not accepted. It was the provision of acute care, currently associated with the COVID 19 pandemic, as well as the principle of justice. In the care of terminally ill geriatric patients, this was the principle of beneficience.
Keywords: Ethical principles. Senior. Healthcare for the elderly. Problems in care

Education as a part of nursing documentation of surgical patients

Abstrakt:
Úvod: Edukácia chirurgického pacienta je nevyhnutnou súčasťou poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Edukačné aktivity sestry u pacienta majú byť dokumentované v edukačnom edukačnom zázname, ktorý je súčasťou ošetrovateľskej dokumentácie pacienta.
Cieľ: Článok je zameraný na legislatívne aspekty zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie a nevyhnutnosť vedenia edukačných záznamov. V článku sú prezentované výsledky prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, aká je úroveň údajov týkajúcich sa edukácie chirurgických pacientov zaznamenaných v ošetrovateľskej dokumentácii.
Materiál a metódy: Na zber údajov bola použitá retrospektívna obsahová analýza dokumentov so zameraním na ošetrovateľskú dokumentáciu u hospitalizovaných pacientov. Analýze bolo podrobených 74 ošetrovateľských dokumentácií pacientov.
Výsledky: Samostatný edukačný záznam obsahovalo 58 ošetrovateľských dokumentácií pacientov. Nedostatky boli zistené pri formulovaní edukačných diagnóz a evidovaní obsahového zamerania edukácie. Pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že vedenie údajov o edukácii bolo v súlade s platnou legislatívou.
Záver: Dokumentovanie edukačných aktivít sestier je možné zlepšiť využívaním formulárov pre edukačný záznam. Z každého edukačného záznamu by malo byť zrejmé, o čom a v akom rozsahu bol pacient poučený. Osobitne významným aspektom edukačných záznamov je právna ochrana sestier.
Kľúčové slová: Edukácia. Ošetrovateľská dokumentácia. Sestra. Chirurgický pacient.

Abstract:
Introduction: Surgical patient education is an essential part of the provided nursing care. The nurse's educational activities with the patient are documented in the patient education plan, which is part of the patient's nursing documentation.
Aim: The article is focused on the legislative aspects of medical and nursing documentation and the need to keep educational records. The article presents the results of a survey, the aim of which was to find out what is the level of data that relate to the education of surgical patients recorded in the nursing documentation.
Material and methods: Retrospective content analysis of documents with a focus on nursing documentation in hospitalized patients was used for data collection. 74 patients nursing documentation records were analyzed.
Results: A separate educational record contained 58 nursing documentation of patients. Deficiencies were found in the formulation of educational diagnoses and recording the content focus of education. The fact that the management of data on education was in accordance with the valid legislation can be assessed positively.
Conclusion: Documentation of educational activities of nurses can be improved by using forms for educational record. It should be clear from each educational record what and to what extent the patient was instructed. A particularly important aspect of educational records is the legal protection of nurses.
Key words: Education. Nursing documentation. Nurse. Surgical patient.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Podujatie Biele srdce organizuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek už tradične pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky pri príležitosti Medzinárodného dňa sestier (12. mája). Štrnásty ročník sa uskutoční dňa 24. 09. 2021 v kongresovom hoteli Senec.

Ocenenie Biele srdce je symbolom starostlivosti, poznania a ľudskosti, ktoré napĺňa prácu a ducha ošetrovateľstva. Komora toto ocenenie odovzdá už štrnástykrát sestrám a pôrodným asistentkám za ich významný prínos v ošetrovateľstve a pôrodnej asistencii a jednej sestre/ pôrodnej asistentke za mimoriadny celoživotný prínos. Komora toto ocenenie udeľuje v týchto kategóriách: sestra/ pôrodná asistentka – pedagóg, sestra/ pôrodná asistentka – manažér, sestra/ pôrodná asistentka v praxi, mimoriadne ocenenie.

Časopis Prohuman je mediálnym partnerom podujatia.

Sestry sú najväčšou skupinou odborníkov v rámci globálneho systému zdravotnej starostlivosti. Celosvetovo v profesii sestra a pôrodná asistentka pracuje celkovo 19,3 milióna ľudí. Súčasný a rastúci nedostatok registrovaných sestier v systémoch zdravotnej starostlivosti je teda globálnym problémom. Európska komisia odhadla, že v krajinách EÚ bude chýbať viac ako 590 000 sestier. Väčšina krajín v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza nedostatok ošetrovateľských pracovných síl a tento trend sa rok čo rok zhoršuje. Nedostatok sestier ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti s negatívnym dopadom na pacientov a zhoršujúcou sa pracovnou spokojnosťou sestier, ktoré v systéme pracujú. Zároveň veľa sestier uvažuje, že opustení profesiu. Podľa ankety, ktorú realizuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) z aktuálne 442 oslovených respondentov až takmer 49 % chce využiť možnosť odchodu do dôchodku, takmer 12 % chce využiť možnosť odchodu do predčasného dôchodku a až viac ako 20 % opýtaných chce zmeniť povolanie, teda odísť zo zdravotníctva. Len 18 % respondentov chce zotrvať a naďalej pracovať v zdravotníctve.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vyslovuje úprimné uznanie a vďaku všetkým sestrám a pôrodným asistentkám, ktoré pracujú s veľkým fyzickým a psychickým nasadením, aby pomáhali zachraňovať životy

Medzinárodný deň pôrodných asistentiek (5. máj) a Medzinárodný deň sestier (12. máj) sú každoročne dňami celosvetových osláv dvoch náročných a ušľachtilých povolaní. Je povzbudivé vidieť, ako mnoho krajín, politikov, či komunít chváli a ďakuje sestrám a pôrodným asistentkám, na druhej strane je však nepríjemné, že sestry v iných krajinách čelia nedoceneniu, obťažovaniu, stigmatizácii, ba dokonca útokom.

Photo by JESHOOTS.COM on Unsplash

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek opakovane upozorňuje, že v aktuálnom období enormného nedostatku sestier v systéme zdravotnej starostlivosti hrozí, že náš systém zdravotníctva príde vo veľmi krátkom čase o 20 % pracovnej sily v ošetrovateľstve. Už dnes nám pritom chýba 15 000 sestier. Hlavným dôvodom je vysoký vekový priemer a odchod do predčasného alebo starobného dôchodku. Príčinou enormného odchodu sestier je aj katastrofálna situácia v nemocniciach, únava, preťaženie, vyhorenie a nízke mzdy.

Lukáš Kober, riaditeľ kancelárie SK SaPA uvádza, že podľa aktuálnych údajov z registra sestier a pôrodných asistentiek sme od 1. 1. 2021 do 25. 3. 2021 prišli o 451 sestier a pôrodných asistentiek. Plus 302 registrácií sme pozastavili z dôvodu dlhodobej PN, dôchodku, alebo materskej dovolenky. Za to isté obdobie v roku 2020 sme zrušili 304 registrácií. Registrovali sme k dnešnému dňu 26 absolventov - sestier a 6 absolventiek - pôrodných asistentiek. Za celý rok 2020 sme zrušili 911 registrácii, 973 registrácii sme pozastavili. Zaregistrovali sme spolu 389 absolventov. Náš systém prichádza o stovky absolventov ročne a stráca skúsené sestry s desiatkami rokov praxe, ktoré odchádzajú pre zlé pracovné podmienky, mzdy a trpia syndrómom vyhorenia.

Photo by Luis Melendez on Unsplash

Trust as an important factor of patient's mental well-being during hospitalization

Abstrakt:
Východiská: Na súbore 190 pacientov s kardiovaskulárnym ochorením (KVO) sme zisťovali uspokojovanie vybraných psychosociálnych potrieb počas hospitalizácie. Zamerali sme sa na úroveň dôvery pacientov voči zdravotníckemu personálu. Súbor sme na základe stupňa dôvery rozdelili na skupinu pacientov s vysokou a priemernou úrovňou dôvery k zdravotníckemu personálu.
Súbor a metódy: Súbor pozostával zo 190 pacientov, z toho bolo 59 žien a 131 mužov. Na zber údajov sme použili neštandardizovaný dotazník, zostavený pre potreby tohto výskumu, ktorý obsahoval otvorené, polootvorené a škálované položky. Vyhli sme sa eticky sporným položkám. Návratnosť dotazníkov bola 100%.
Výsledky: V našom súbore pacientov vykazovalo 26% priemernú úroveň a 74% pacientov vysokú úroveň dôvery voči zdravotníckemu personálu. Pri porovnávaní výsledkov hodnotenia spokojnosti medzi skupinami sme zistili štatisticky signifikantné rozdiely vo vnímaní uspokojovania vybraných psychosociálnych potrieb.
Záver: Pacienti s priemernou úrovňou dôvery počas hospitalizácie intenzívnejšie vnímali stres, slabšie hodnotili podporu zo strany zdravotníkov, horšie hodnotili úroveň komunikácie a prístup personálu, udávali nižšiu mieru informovanosti o ochorení a liečbe, hodnotili uspokojovanie psychických potrieb počas hospitalizácie ako nedostatočné.
Kľúčové slová: vzťah sestra-pacient, dôvera, potreby pacienta, psychická pohoda

Abstract:
Introduction: Trust can be defined as relying on others, a certain expectation of future situations, an authentic relationship with clear communication. During patient care, it does not make sense to look for a focus of cooperation unless a sufficiently confidential and open relationship is established. A good relationship between the patient and the nurse has a great influence on the patient's perception of the disease and treatment. Trust is a part of the emotional support, it is the basis of mutual productive communication in the relationship between nurse and patient.
Aims: In this cross-cestional study we addressed 190 patients with cardiovascular diseases (CVD), we wanted to evaluete the level of patients' trust in nursing staff during the nursing process, and we also verified the satisfaction of psychosocial needs during hospitalization.
Methods: At the Department of Acute Cardiology and Coronary Unite, In the National Institute of Cardiovascular Diseases in Bratislava. In this cross-sectional study we used a non-standardized questionnaire to collect data and evaluete the trust and satisfaction of psychosocial needs in 190 patients with CVD.
Results: In this study, 26% of patients had an average level and 74% of patients a high level of trust in nursing staff. Based on the comparison of responses between groups, we found statistically significant values at the level of significance α = 0.05 in the perception of psychosocial needs. The age of the patients was 57.38 ± 9.59 (SD) years, 69% of respondents were men and 31% were women. The length of hospital stay was 4.8 ± 3.03 (SD) days.
Conclusion: Clinical practice in the acute ward and intensive care unit places increased demands on the nurse not only on professional skills, but also on the holistic perception of the patient. In clinical practice, it is necessary for the nurse to approach the patient holistically, to know and accept his needs in all areas. If healthcare professionals do not take a holistic approach, the patient may feel uninterested. This can greatly disrupt patient-nurse relationships and thus impair collaboration. By using psychosocial interventions, the nurse contributes to comprehensive nursing care, to a better relationship between the nurse and the patient, and thus to higher trust on the part of the patient. By gaining trust, it contributes to the optimization of the treatment process, easier solution of the patient's problems by the nursing staff.
Key words: nurse-patient relationship, trust, patient needs, psychical well-being

Website of a healthcare facility as an information source for a surgical patient

Abstrakt:
Úvod: Obdobie posledných rokov je typické čoraz expanzívnejším využívaním informačno-komunikačných technológií a internetu. Tieto skutočnosti sa týkajú aj rezortu zdravotníctva a majú alebo môžu mať vplyv tiež na efektívnejšie poskytovanie informácií pacientom a kvalitnejšiu edukáciu.
Cieľ: Článok poukazuje na význam poskytovania informácií chirurgickým pacientom, výhody a nevýhody elektronických informačných zdrojov, ale predovšetkým prezentuje výsledky prieskumu, ktorého cieľom bolo zistiť, do akej miery nemocnice využívajú svoje internetové stránky na zverejňovanie informácií pre chirurgických pacientov.
Materiál a metódy: Na zber údajov bola použitá metóda obsahovej analýzy internetových stránok 71 ústavných zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike.
Výsledky: 16 nemocníc má na svojej internetovej stránke v zložke pre pacientov alebo verejnosť uvedené informácie alebo inštrukcie adresované chirurgickým pacientom v rôznom rozsahu a obsahovom zameraní.
Záver: Predpokladmi zlepšenia poskytovania informácií chirurgickým pacientom prostredníctvom internetu sú počítačová gramotnosť personálu aj pacientov, adekvátne materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení, prístup na internet, kritická analýza zverejňovaných informácií, jazyková korektúra a grafická úprava.
Kľúčové slová: Nemocnica. Internetová stránka. Informačný zdroj. Informácia. Chirurgický pacient.

Abstract:
Introduction: The period of recent years is characterized by the increasingly expansive use of information and communication technologies and the Internet. These facts also apply to the health sector and also have or may have an impact on more effective provision of information to patients and better education.
Aim: The article points out the importance of providing information to surgical patients, advantages and disadvantages of electronic information sources, but above all presents the results of a survey to find out to what extent hospitals use their websites to publish information to surgical patients.
Material and methods: The method of content analysis of the websites of 71 hospitals in the Slovak Republic was used for data collection.
Results: 16 hospitals have information or instructions addressed to surgical patients on their website in a folder for patients or the public, to varying degrees and in content.
Conclusion: Prerequisites for improving the provision of information to surgical patients via the Internet are computer literacy of staff and patients, adequate material and technical equipment of healthcare facilities, Internet access, critical analysis of published information, language correction and graphics design.
Key words: Hospital. Website. Information source. Information. Surgical patient.

Drug Monitoring System - MSDL suitable for people who take long-term medication in social facilities and at home (research results)

Abstrakt: Hlavnou témou je monitorovací systém dávkovania liekov, zvaný ako MSDL, a liekový manažment v zariadeniach sociálnych služieb. Cieľom je poskytnúť základné informácie o liekovom manažmente, klientoch zariadení sociálnych služieb a predpisovaní nevhodných liekov. V rámci výskumu ide o preskúmanie manažmentu liekov v zariadeniach sociálnych služieb so zameraním na oblasti predpisovania, podávania a odpadu z liekov.
Kľúčové slová: Zariadenie sociálnych služieb, Klient, Liek, MSDL.

Abstract: The main topic is the drug monitoring system called MSDL and drug management in social services facilities. The aim is to provide basic information about drug management, clients of social services facilities and prescription of inappropriate medicines. The work is a review of the management of medicines in social services facilities focusing on the areas of prescription, administration and drug waste.
Keywords: Social service facility, Client, Medicine, MSDL.

Specifics of nursing care about oral cavity of oncology patients

Abstrakt:
Úvod: Liečba onkologických ochorení napriek tomu, že je veľa krát úspešná, prináša so sebou aj mnoho negatív. Najvýznamnejšie sú vedľajšie účinky chemoterapie a rádioterapie. Prejavy nežiaducich účinkov môžu byť včasné a neskoré, postihujú rôzne orgány a systémy. K veľmi obávaným komplikáciám patrí postihnutie ústnej dutiny. Zápal ústnej sliznice, defekty v oblasti jazyka, pier, porucha vnímania chuti, zníženie salivácie a i. znižujú kvalitu života pacientov. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika, liečba a tímová starostlivosť. Predovšetkým v ústavnej starostlivosti je dôležitým členom tímu sestra.
Cieľ: Hlavným cieľom je prezentovať osobitosti ošetrovateľskej a tímovej starostlivosti o ústnu dutinu pacienta po onkostatickej liečbe. Čiastkové ciele sú: Poukázať na význam interdisciplinárnej starostlivosti pri liečbe onkologicky chorých. Porovnať starostlivosť o ústnu dutinu pacienta pri chemoterapii a rádioterapii.
Materiál a metódy: Hlavnou metódou bola prípadová štúdia. Doplňujúcimi metódami boli neštruktúrovaný a pološtruktúrovaný rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentu, hodnotiace škály (VAS, Kritéria hodnotenia ťažkostí MDU podľa WHO, Kritéria hodnotení komplikácii v ústnej dutine a MDÚ podľa NCI CTC kritérií). Objektom výskumu boli pacienti liečení na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN Ružomberok. Jeden pacient absolvoval chemoterapiu a druhý rádioterapiu. Výber pacientov bol zámerný.
Výsledky: Kvalitatívnou analýzou sme zistili, že obaja pacienti mali následkom liečby postihnutú ústnu dutinu. U prvého pacienta vznikla postradiačná mukozitída- edém, pálenie sliznice a mal porušené vnímanie chutí a sťažené prehĺtanie. Druhý pacient mal neutropéniu a toxickú mukozitídu. U oboch bola zahájená miestna a celková liečba ako aj úprava stravovacieho režimu. Počas hospitalizácie pacienta a ambulantnej liečbe došlo ku zmierneniu ťažkostí.
Záver: Starostlivosť o ústnu dutinu onkologicky chorých je veľmi dôležitá. Zahŕňa nielen liečbu postihnutej ústnej sliznice, ale významné sú i preventívne opatrenia a dôkladná hygiena ústnej dutiny. Sestry a lekári svojim zodpovedným prístupom a pravidelnou kontrolou významne prispievajú k identifikácii problému, včasnej liečbe, zlepšeniu komfortu a zdravotného stavu pacienta.
Kľúčové slová: Onkologicky chorí. Ústna dutina. Orálne problémy v onkológii. Ošetrovateľská starostlivosť. Interdisciplinárna spolupráca

Abstract:
Introduction: The treatment of oncological illnesses despite it is many times successful bat brings too many negatives. The most important are the side effects of chemotherapy and radiotherapy. The manifestations of side effects may be early and late, damage various organs and systems. A dreaded complication is the destruction of the oral cavity. Oral mucosal infection, tongue and lips defects, taste disturbance, decreased salivation and so on reduce the quality of life of patients. Therefore is very important early diagnostics, treatment and team care. Especially in institutional care is the nurse an important member of the interprofessional team.
Aim: The main aim was to present the specifics of nursing and team care of the oral cavity of a patient after oncostatic treatment. The partial goals were- To point out the importance of interdisciplinary care in the treatment of cancer patients. Compare oral care to patients after chemotherapy and radiotherapy.
Material and research methods: The main method was case study. Additional methods were unstructured and semi-structured interviews, observation, document analysis, assessment scales (VAS, WHO MDU criteria, Oral Complication Assessment Criteria and MDIs according to NCI CTC criteria). The subjects of the research were patients treated at the Clinic of radiation and clinical oncology of UVN in Ružomberok. One patient was treated with chemotherapy and another radiotherapy. Patient selection was deliberate.
Results: By qualitative analysis we found that both patients had oral complication of cancer treatment. The first patient had ulcerative mucositis, mucosal burning and impaired sensation of taste and swollen swelling. The other patient had neutropenia and toxic mucositis. Both had local and general treatment as well as a diet regimen. During patient hospitalization and outpatient treatment, difficulties have been alleviated.
Conclusions: Professional oral care of cancer patients is very important. It includes not only the treatment of the affected oral mucosa, but also preventive measures and thorough hygiene of the oral cavity. Nurses and doctors, through their responsible attitudes and regular control, make a significant help to identifying the problem, timely treatment, improving the comfort and health of the patient.
Key words: Oncology patient. Oral cavity. Oral problems in oncology. Nursing care. Interdisciplinary cooperation