Ivan Štúr, Bratislava - Chcel by som si vyjasniť tieto tri pojmy vo vzťahu k psychológii. Viete si predstaviť zdravého, múdreho a charakterného psychológa?

Zdravie nie je cieľom, ale iba prostriedkom k dobrému životu (Jaro Křivohlavý, 2001, Psychologie zdraví). Spotreba liekov a neustále kondičné cvičenia na Slovensku vravia skôr o opaku. Zdravie však znamená aj citové zdravie alebo ešte lepšie byť ľudsky zdravý, to znamená mať primerané a dostatočne hlboké city (Konrád Lorenz, 8 smrteľných hriechov – vyhasnutie citov, 1990). V tomto zmysle zdravý psychológ by mal byť dostatočne citlivý. Kde nájde hlbší ponor do ľudskej duše než vo filozofii a umení? Zbyněk Vybíral (Psychológie jinak, 2006) uvádza, že poézia predbehne psychológiu v prieskume osobného sveta. Ak ma – ako psychológa – zaujíma zmysel života človeka, nemôžem obchádzať filozofiu, ak mám vzťah k indivíduu, je umenie a poézia zvlášť, školou empatie. Ako inak porozumieť človeku bez toho najkrajšieho čo vytvoril?
V Knihe apokryfů (Karel Čapek, 1945) nájdeme tri termíny: chytrosť, rozum a múdrosť. Chytrosť je krutá k človeku, rozum hľadá objektivitu, ale povedať o človeku, že je múdry, to je ako keby sme vyjadrili, že ho máme radi. Takýto pohľad som v psychológii nenašiel. Snaha definovať múdrosť je beznádejná. Sympaticky o tom píše Uršula Staudingerová (2001), že múdri ľudia používajú intelekt aj emócie v harmónii, rozumejú ťažkostiam a problémom života, vedia znášať neistotu, sú flexibilní, hraví, nie rigidní atď. Hocako je definícia múdrosti potrebná, nie je to výraz schopnosti prežiť pekný život? To znamená kultivovať seba, spolupracovať a podporovať druhých ľudí a šetriť životné prostredie? V tomto zmysle by múdrosť bola individuálnou, u každého predsa len trocha odlišnou potenciou. Do psychológie múdrosti by som určite doplnil odvahu, humor a schopnosť empatie. Či nie je spôsob prežívania pozemského času najvýznamnejšou charakteristikou človeka, najlepšie vyjadrujúcou jeho rozum, city aj vôľu? Porozumenie človeku znamená objaviť v čom a akým smerom je múdry.

Napokon charakter je úctou k sebe, k druhým ľuďom (spoľahlivosť v činoch) aj k životu vôbec. Aj v charaktere sa výrazne prejavuje postoj k životu, často v najdramatickejších situáciách. Žiaľ, aj psychológovia spolupracovali s nacistickou (Gardista, 13. 5. 1943) aj komunistickou totalitou (Pravda 10. 6. 1976), neraz na úkor vlastných, menej adaptívnych kolegov. Ešte aj dnes sa stretneme s enormne dlhým a jednostranným znaleckým posudkom, na druhej strane čakám na sympatický článok o znaleckom posudku ako terapii. Ešte aj dnes predstiera sympatický a schopný psychológ postavenie, ktoré nedosiahol, iný bráni publikácii, ktorú nečítal. Pozícia moci zvádza k jej zneužitiu – to by si mal každý sám ustrážiť! Napokon charakterný čin psychológa Juraja Martínka kontranormalistickou recenziou v Bratislavských lekárskych listoch (roč. 66, č. 3, 1976, str. 367/8).

Pre mňa je čistý charakter bez výkonu prázdny a výkon bez charakteru nebezpečný. Tak to môžeme nájsť v kongeniálnom preklade Jaroslava Vrchlického Edmonda Rostanda Cyrano z Bergeracu: „Má chyba, to mne stačí, já líbit nechci se, já nenávist mám radši...“.

________________________________
Príspevok bol publikovaní v zborníku z konferencie ,,Psychológia zdravia - Zdravie a múdrosť. Psychológia zdravia a syndróm vyhorenia. Rodové rozdiely v zdraví“. Konferencia sa konala v roku 2009. Spracovateľ: PhDr. Dušan Selko, CSc., MPH, Mgr. Róbert Ďurka, PhD. Zborník vydaný s finančným príspevkom Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava
Vydavateľ: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava vo Vydavateľstve MAURO Slovakia s.r.o., Bratislava 2010, ISBN 978-80-968092-6-4