Profits and Costs in the Context of University Selection: Students' Perspective

Abstrakt: Cieľom štúdie je preskúmať, aké zisky a náklady v kontexte dosahovania cieľov v spojitosti s prijatím na vysokú školu študenti zvažujú. Vzorku tvorí 114 študentov gymnázií, ktorí uviedli tri vysoké školy, ktoré predstavujú ich cieľ. V otvorených otázkach uviedli, aké zisky a náklady by im prinieslo, ak by sa na danú školu dostali, ale aj nedostali. Na základe obsahovej analýzy uvádzame, že zisky spojené s prijatím na vysokú školu súvisia najmä so získaním vzdelania, kariéry, ale aj osobného potešenia. Zisky spojené s neprijatím zahŕňajú najmä získanie času, skúseností a iných možností. Respondenti tiež často uvádzajú, že nevnímajú žiadne zisky spojené s neprijatím. Náklady prijatia na vysokú školu predstavujú hlavne čas, úsilie a odchod z domova. Náklady neprijatia sú prepojené najmä s potrebou vynaložiť úsilie, prežívaním negatívnych psychických dôsledkov a straty vzdelania. Najdôležitejšie zistenia zahŕňajú negatívny dopad na psychické zdravie a nezvažovanie pozitív spojených s neprijatím.
Kľúčové slová: Dosahovanie cieľov, vysoká škola, zisky a náklady

Abstract: The aim of the study is to explore the benefits and costs students consider in the context of goal achievement in connection with higher education. The sample consists of 114 grammar school students who indicated three universities representing their goals. In open-ended questions, they stated the benefits and costs if accepted or rejected by the university. Based on content analysis, we find that the gains associated with acceptance to a university include acquiring education, career prospects, and personal fulfilment. The gains associated with rejection include gaining time, experience, and other opportunities. Additionally, respondents mention perceiving no gains related to rejection. The costs of acceptance involve time, effort, and leaving home. The costs of rejection are linked to the need to exert effort, negative psychological consequences, and loss of education. The key findings highlight the negative impact on mental health and the disregard for the positives associated with rejection.
Key words: Goal pursuit, higher education, benefits and costs

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024).

Psychopathological symptoms and their relationship to psychological immunity in healthcare students

Abstrakt: Stres zažívaný v prostredí vysokej školy do značnej miery prispieva k rozvoju psychopatologickej symptomatiky. Študenti zdravotníckych odborov sú vystavení vysokým nárokom počas štúdia, čo vedie k vzniku rôznorodých stresových situácií. V rámci práce sme skúmali výskyt percipovanej záťaže vyplývajúcej z psychopatologických symptómov a sledovali sme ako táto záťaž súvisí s jednotlivými subsystémami psychologickej imunity u študentov zdravotníckych odborov. Výskumný súbor tvorili študenti pregraduálneho štúdia Slovenskej zdravotníckej univerzity (N = 210) vo veku 19 až 35 rokov (M = 21,18; SD = 2,81). Testová batéria pozostávala z položiek na zistenie základných demografických údajov, Inventára psychologickej imunitnej kompetencie a inventára SCL-90®-S. Naše výsledky ukázali, že klinicky významné symptómy psychopatológie aktuálne vníma vysoký podiel študentov (80,95%). Konkrétne symptómy anxiety percipovalo 60,95%, depresie 65,71% a neistoty v sociálnom kontakte 70,48% študentov. Výsledky taktiež potvrdili štatisticky významnú negatívnu koreláciu medzi psychologickou imunitou a aktuálnou psychickou záťažou. Naše zistenia slúžia aj pre podporu validity Modelu psychologického imunitného systému a korešpondujú so závermi doposiaľ realizovaných zahraničných štúdií.
Kľúčové slová: symptómy psychopatológie, psychologický imunitný systém, študenti zdravotníctva

Abstract: Stress experienced in the university environment contributes greatly to the development of psychopathological symptomatology. Students in health disciplines are exposed to high demands during their studies, which leads to the emergence of various stressful situations. In this study, we investigated the occurrence of perceived burden resulting from psychopathological symptoms and observed how this burden is related to different subsystems of psychological immunity. The study population consisted of undergraduate students from the Slovak Medical University (N = 210) aged 19 to 35 years (M = 21.18; SD = 2.81). The test battery consisted of questions to ascertain basic demographic data, the Psychological Immune Competence Inventory, and the SCL-90®-S inventory. Our results showed that a high proportion of students in our study population currently perceived clinically significant symptoms of psychopathology (80.95%), specifically symptoms of anxiety (60.95%), depression (65.71%), and interpersonal sensitivity (70.48%). The results also confirmed a statistically significant negative correlation between psychological immunity and current psychological distress. Our findings also serve to support the validity of the Psychological Immune System Model and correspond with the findings of the foreign studies conducted so far.
Key words: symptoms of psychopathology, psychological immune system, healthcare students

The Third Decade of Life - Are Twenty-Year-Olds Adults?

Abstrakt: Príspevok je venovaný zhrnutiu teoretických poznatkov a empirických zistení týkajúcich sa prechodu do dospelosti (20-29 rokov) v súvislosti s normatívnymi úlohami tohto obdobia. Cieľom je poskytnúť prehľad informácií o nazeraní na tranzíciu do dospelosti a problematiku normatívnych vývinových úloh, ktoré sú pre toto životné obdobie príznačné. V rámci hľadania odpovede na ústrednú otázku sa v príspevok zoberá témou dôležitosti napĺňania týchto normatívnych vývinových úloh a analýze kritérií dospelosti.
Kľúčové slová: dvadsiatnici, kritéria dospelosti, normatívne vývinové úlohy, prechod do dospelosti

Abstract: This post is dedicated to summarizing theoretical knowledge and empirical findings related to the transition to adulthood (20-29 years) in connection with the normative tasks of this period. The aim is to provide an overview of information on the perspective of the transition to adulthood and the issues of normative developmental tasks that are characteristic of this stage of life. In searching for an answer to the central question, the post addresses the importance of fulfilling these normative developmental tasks and analyzing criteria for adulthood.
Key words: twenty-year-olds, criteria of adulthood, normative developmental tasks, transition to adulthood

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024).

Lucie Stuchlíková ve svém dnešním příspěvku na Seznamu kritizuje parlament. Rozčiluje se nejprve nad tím, že nechce nazvat svazek dvou osob stejného pohlaví manželstvím a je pohoršena, že se tomuto revolučnímu kroku někteří poslanci brání. Například výrokem, že hovězí je hovězí a ne kuřecí.

Bráním se tomu také. Manželství je svazkem muže a ženy a všechny ostatní svazky nechť v pohodě existují, ale nenazývají se manželstvím. Nejsou to jen jazykové hrátky, je to otázka významu.

Na jedné straně je RODINA a na druhé různé pozoruhodnosti, které nechť si pro svou existenci najdou jméno a pod tímto jménem vystupují.

Publikáciu „Šikanovania a kyberšikanovanie v praxi“ napísala PhDr. Ľudmila Húsková, PhD., ktorá pracuje na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Martine, kde je referentom špecialistom skupiny prevencie. Kniha reflektuje pracovné skúsenosti autorky v poviedkach, ktoré sú najoriginálnejšou a z hľadiska prevencie trestnej činnosti najprínosnejšou časťou celého autorského diela. Na záver každej kapitoly je podávané individuálne riešenie situácie za predpokladu splnenia zákonných náležitostí. Pozitívna motivácia vyplývajúca z celej knihy môže do budúcna len napomôcť jej čitateľom pri riešení situácie, keď sa dieťa stane agresorom alebo obeťou protiprávneho konania.

Mutual interaction of the perpetrator and the victim of the criminal crime of dangerous persecution stalking

Anotácia: Cieľom tohto príspevku je objasniť vzájomnú interakciu páchateľa a obete trestného činu nebezpečného prenasledovania takzvaného ,,stalkingu“, všeobecne považovaného za špecifickú variantu násilia, ktorého hlavným znakom je obsesívne upnutie sa známeho alebo neznámeho páchateľa na určitú osobu, ktorú následne obťažuje a prejavuje jej nevyžiadanú a nechcenú pozornosť. Stalking sa považuje za relatívne moderný fenomén a ako o otvorenom probléme sa o ňom diskutuje predovšetkým z hľadiska kriminológie, kriminálnej psychológie a trestného práva. Stalking ako sociálno - patologický jav bol do nášho právneho poriadku zakotvený 1. septembra 2011 v podobe trestného činu nebezpečného prenasledovania, kedy sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, kde je nebezpečné prenasledovanie kriminalizované a klasifikované ako trestný čin. Nakoľko problematika trestného činu nebezpečného prenasledovania je veľmi rozsiahla a možno ju skúmať z viacerých aspektov, bližšie sa zameriame na stalking, z hľadiska forenzno - psychiatrického posudzovania páchateľa a obete tohto trestného činu.
Kľúčové slová: nebezpečné prenasledovanie, trestné právo, páchateľ a obeť

Annotation: The aim of this is to clarify the mutual interaction between the perpetrator and the victim of the criminal act of dangerous stalking, the so-called stalking, generally considered a specific variant of violence, the main feature of which is the obsessive fixation of a known or unknown subsequent perpetrator on a certain person whom he harasses and shows unsolicited and unwanted attention. Stalking is considered to be a relatively modern phenomenon and as an open problem it is addressed primarily from the point of view of criminology, criminal psychology and criminal law. Stalking as a socio-pathological phenomenon was enshrined in our legal order on September 1, 2011 in the form of a criminal offense of dangerous stalking, when the Slovak Republic was included among the countries where dangerous stalking is criminalized and classified as a crime. As the issue of the criminal act of dangerous stalking is very extensive and can be examined from several aspects, we focus more closely on stalking, from the point of view of forensic - psychiatric assessment of the perpetrator and the victim of this crime.
Key words: dangerous pursuit, criminal law, offender and victim

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Factors increasing the risk of violence against women

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou domáceho násilia páchaného na ženách. Má množstvo podôb a foriem a to vo verejnom ako aj v súkromnom živote. Cieľom príspevku je poukázať na faktory zvyšujúce riziko násilia voči ženám.
Kľúčové slová: násilie páchané na ženách, obeť, agresor, rodina, faktory.

Abstract: The post deals with the issue of domestic violence against women. It has many shapes and forms, both in public and private life. The aim of the post is to point out the factors increasing the risk towards women.
Keywords: violence against women, victim, aggressor, family, factors.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Burnout in contemporary work culture

Abstrakt: Syndróm vyhorenia nie je nový fenomén – vyskytuje sa v modernej spoločnosti a takisto aj v minulom storočí. Je to samozrejmý, všedný jav, ktorý je priamo spojený s kultúrou práce a jej vývojom. Digitalizácia a vývoj materiálno-technického zabezpečenia v súkromných ale aj štátnych sektoroch sú takisto vnemy, ktoré do značnej miery môžu prispieť k rastu syndrómu vyhorenia. Nerealistické očakávania, narcistické vlohy a zle nastavené predpoklady v zamestnaní sú takisto faktormi, ktoré sa v tomto fenoméne vyskytujú signifikantne. Existuje niekoľko jednoduchých odporúčaní, po ktorých môžu jednotlivci siahnuť, ak majú pocit, že sa v ich profesionálnom živote syndróm vyhorenia objaví. Tieto zahŕňajú (nielen) úpravy už spomínaných očakávaní a realisticky nastavené hodnoty.
Kľúčové slová: Syndróm vyhorenia, osobnostné predpoklady, pracovná morálka, profesionálne očakávania, povolanie, zamestnanie, pedagogika, psychológia pracovnej kultúry, terapia syndrómu vyhorenia a seba terapia

Abstract: Burnout syndrome is not a new phenomenon - it occurs in modern society and also in the last century. It is a self-evident, everyday phenomenon that is directly connected with cultural work and its development. Digitization and the development of material and technical security in the private and state sectors are also the same, which can largely contribute to the growth syndrome. Unrealistic expectations, narcissistic tendencies and incorrect assumptions in employment are also factors that occur significantly in this phenomenon. There are some simple recommendations that individuals can follow if they feel that burnout is setting in in their professional life. These include (not only) adjustments to already expected and realistically mentioned values.
Key words: Burnout syndrome, personality assumptions, work ethic, professional expectations, profession, employment, pedagogy, psychology of work culture, burnout syndrome therapy and self therapy

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Problems of parenting in postmodern society

Abstrakt: Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť. Tieto problémy sa týkajú všetkých rodín bez rozdielu.
Kľúčové slová: postmoderná spoločnosť, problémy v rodine, rodina, rodičovstvo, výchova

Abstract: The family is the most important link between society and an individual. Over time, the family has formed, developed, and acquired its characteristics and functions. And just as all these attributes have changed, so have the problems that todays families and parents are most concerned with and which they are forced to face in postmodern society. These problems affect all families without distinction.
Key words: family, parenthood, posmodern society, problems in a family, upbringing

Concept good-enough mother in postmodern society

Abstrakt: Článok pojednáva o postoji matiek k výchove detí a o ich potrebe dokonalosti v dnešnej postmodernej spoločnosti. Dnešný svet si mnoho ľudí idealizuje a snažia sa byť preto dokonalí - a tak nie sú výnimkou ani niektoré mamičky, ktoré vychovávajú svoje deti a nechali sa zlákať týmto fenoménom či ideálom ,,byť dokonalá/é“. Mnoho matiek si však neuvedomuje, že sú pre svoje deti zrkadlom a tak nevedomky posúvajú a odzrkadľujú svoje ideálne správanie svojim deťom.
Kľúčové slová: dokonalá matka, dokonalé dieťa, koncept dosť dobrej matky, postmoderná spoločnosť

Abstract: The article discusses the attitude of mothers towards raising children and their need for perfection in today's postmodern society. In today's world, many people idealize themselves and therefore try to be perfect - and some mothers who raise their children are no exception and have been seduced by this phenomenon or ideal of "being perfect". However, many mothers do not realize that they are a mirror for their children and thus unknowingly shift and reflect their ideal behaviour to their children.
Keywords: perfect mother, perfect child, concept good-enough mother, postmodern society

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)