Recenzia vedeckej monografie
Dagmar Marková: Etika v adlerovskej teórii. Nitra: Garmond, 2012, s. 128. ISBN 978-80-89148-77-6.

Adlerovská etika je dosiaľ na Slovensku netematizovaná oblasť. Práve túto medzeru zaberá nová vedecká monografia Dagmar Markovej, v ktorej autorka inovatívnym spôsobom prepája také teoretické koncepty individuálno-psychologického prístupu, ktoré jej umožňujú sústreďovať sa na oblasť etiky.

Cieľom komplexného riešenia depresie by malo byť nielen dať človeku lieky a psychoterapiu, ktoré potrebuje, ale podporiť ho aj v svojpomocných riešeniach, ktoré môžu minimalizovať frekvenciu a intenzitu depresívnych atakov. Svojpomocou, ktorá sa dá zakomponovať do každodenného života, by mala byť vedomá starostlivosť o duševné zdravie – psychohygiena. Nielen eliminácia „návykových“ látok, ale aj pridanie pozitívnych faktorov a tých zložiek psychohygieny, ktoré môžu skvalitniť život človeka trpiaceho na depresiu.

Abstrakt: V príspevku prezentujeme niektoré skúsenosti s použitím nástrojov na meranie psychologickej resiliencie, pričom sme sa zamerali na dve výskumné otázky – overovanie teoretického modelu, ktorý je v pozadí tej-ktorej metodiky a zisťovanie medzipohlavných rozdielov v skóre resiliencie, resp. špecifiká skóre resiliencie u kariérne úspešných žien.
Kľúčové slová: psychologická resiliencia, teoretický model, úspešné ženy, medzipohlavné rozdiely

Abstrakt: V príspevku sa zaoberám možnosťou využitia terapeutickej intervencie ako súčasti praktickej práce s deťmi s poruchou učenia. Súčasne poukazujem na dôležitosť zapojenia najbližšieho sociálneho okolia do terapeutického procesu.
Kľúčové slová: poruchy učenia, terapeutická intervencia, rodinné a školské prostredie, stratégie učenia, KBT

Abstrakt: V súčasnosti sa problematika porúch učenia zameriava primárne na včasnú diagnostiku a korekciu týchto ťažkostí. V príspevku upozorňujem na potrebu komplexného prístupu, ktorý v sebe zahŕňa aj riešenie emocionálnych a sociálnych problémov. Včasná pomoc a podpora detí s poruchou učenia a podpora ich rodín pomôže predchádzať ďalším ťažkostiam, ktoré poruchy učenia so sebou prinášajú a zároveň umožní ich ľahšie zvládanie.
Kľúčové slová: poruchy učenia, sebahodnotenie, školské prostredie, vrstovníci, rodina

Dňa 19.mája 2010 sa konala v Kongresovej sále MZ SR na Kramároch v Bratislave 5. celoslovenská konferencia Psychológia zdravia 2010 s medzinárodnou účasťou. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Abstrakt: Jednou z možných nových výziev pre výskum copinngu je objasnenie súvislostí medzi sebakontrolou a zvládaním. Súvislosť týchto dvoch konceptov je pomerne nová, napriek tomu, že ich podstata sa prekrýva. Zistenia v oblasti sebakontroly môžu byť nápomocné pre oblasť zvládania a naopak. Preto je hlavným cieľom príspevku upozorniť na predpokladané súvislosti medzi sebakontrolou a zvládaním, objasniť ich podstatu a limitácie. V príspevku sú prezentované základné teoretické prístupy k sebakontrole, pričom kladieme dôraz na Baumeisterov prístup. Uvádzame tiež najdôležitejšie výskumné zistenia týkajúce sa prepojenia sebakontroly a zvládania. Poukazujeme na dôležitosť sebakontroly v každodennom živote jedinca pri zvládaní náročných životných situácií.
Kľúčové slová: sebakontrola, zvládanie.

Významnou oblasťou skúmania v pozitívnej psychológii je spokojnosť so životom, pričom najsilnejším prediktorom je životná zmysluplnosť a faktory ako sila ega, optimizmus, sebaúcta, prítomnosť pozitívnych vzťahov a i. Reker a kol. (1988) potvrdil silný vzťah medzi duševnou pohodou v celoživotnom vývine vo vzťahu k životnej zmysluplnosti. Halama (2001) skúmal na vzorke 168 študentov z rôznych bratislavských univerzít s priemerným vekom 20 rokov pomocou niekoľkých dotazníkov životnej zmysluplnosti (PIL, Index zmyslu života, LRI a tiež škálou spokojnosti podľa Lewisa) vzťah medzi duševnou pohodou a životnou zmysluplnosťou. Výsledky pozitívne korelovali, a tak potvrdili teoretické koncepcie týkajúce sa zmyslu života. Ľudská tendencia nájsť a realizovať vo svojom živote zmysel sa chápe ako silná motivačná sila, ktorá si žiada naplnenie, čo pri jej realizácii prispieva k duševnej pohode. Systém hodnôt a cieľov u človeka prispievajú k dynamike napĺňania existenciálnych potrieb, dochádza nielen k osobnostnému rastu, ale aj k regulácii aktivity a emocionálnych stavov, čo sa odráža v prežívaní subjektívnej spokojnosti.

Grantova studie

40 let před Antonovským a 60 let před vyhlášením tzv. pozitivní psychologie představil Arlie V. Bock projekt zamýšleného výzkumu jako alternativu k současné medicíně, ve které se... „doktoři tradičně zabývají svými pacienty v momentě, kdy se u nich objeví nejrůznější potíže. Oddělení hygieny navrhuje jiný postup a bude se snažit analyzovat síly, jejichž výsledkem jsou normální zdraví muži... je nezbytné provést systematický výzkum toho, jak si lidé vedou dobře a vede se jim dobře...“ (Prohlášení pro tisk v září 1938, podle Vaillant, 1995, s. 41).

Abstrakt: Téme syndrómu vyhorenia (ďalej BO) je v ostatných troch desaťročiach venovaná cyklicky veľká pozornosť. Prevažná väčšina štúdií sa orientuje na emocionálne prežívanie a na vplyv BO na psychiku človeka, väčšinou v súvislosti s náročnými situáciami v intenzívnej medicíne avu pomáhajúcich profesiách. Pribúdajú štúdie, zaoberajúce sa problematikou vplyvu najmä pracovného stresu na BO i mimo pomáhajúcich profesií, na zdravotný stav, pozornosť sa venuje medzipohlavným rozdielom v reakcii na stres. V prvej časti príspevku je prehľad z výberu aktuálnych dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa najmä fyziologickou odozvou stresu a vplyvu BO na zdravotný stav organizmu. V druhej časti práce autor prezentuje výsledky psychologickej štúdie, použitej z nepublikovaných materiálov pre výskumný grant ÚEE SAV v Bratislave. Autor nebol oficiálnym členom výskumného týmu.