Pôsobí na Univerzite v Oulu a je prvou profesorkou pre globálne vzdelávanie vo Fínsku. V rámci svojej trojdňovej návštevy sa snažila podporiť slovenských kolegov a kolegyne v behu na dlhé trate – v implementácii Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. Vanessa Andreotti a jej skúsenosti s výučbou rozvojových štúdií na vysokých školách.
Profesorka Vanessa Andreotti prišla na Slovensko na pozvanie Nadácie Pontis, aby inšpirovala účastníkov verejnej diskusie, odborných raňajok či celodenného workshopu na tému rozvojového a globálneho vzdelávania na začiatku náročného procesu.
Vždy prihliadať na lokálny kontext
Čas na vznik nového študijného odboru dozrieva aj na Slovensku. Na niekoľkých slovenských univerzitách sa už predmety týkajúce sa globálnych a rozvojových štúdií vyučujú. Dôležité je vopred určiť, koho má daný odbor vychovať a pripraviť pre prax: budúcich pedagógov, terénnych pracovníkov mimovládnych organizácií alebo tých, ktorí o rozvojovej pomoci rozhodujú? Profesorka Vanessa Andreotti pôsobí na Univerzite v Oulu – riadi výskumnú
skupinu venujúcu sa etike, diverzite, globalizácii a vzdelávaniu (EDGE). Jej fínske pracovisko ako jediné v Európe ponúka magisterský program štúdia zameraný na kritické interkultúrne vzdelávanie a medzinárodný program zameraný na globalizáciu a vzdelávanie. Podľa nej „každý praktický výstup má v pozadí konkrétnu teóriu – netreba preto od seba oddeľovať vklad vlády, teoretický background univerzít a praktické skúsenosti mimovládnych organizácií.“Zároveň je dôležité prihliadať na kontext, pretože „definícia globálneho vzdelávania bude určite iná na Slovensku, ako vo Fínsku či vo Veľkej Británii. Vždy treba postupovať od lokálneho kontextu smerom ku globálnemu.“
Slovensko má výhodu
Profesorka Andreotti má skúsenosti so začleňovaním globálneho vzdelávania do vysokoškolského systému z dvoch krajín – z Fínska a Veľkej Británie. Zatiaľ čo vo Fínsku presadzovanie globálneho vzdelávania iniciovalo Ministerstvo zahraničných vecí pred dvoma desiatkami rokov a implementáciu zabezpečovalo Ministerstvo školstva, v prípade Veľkej Británie impulz v uplynulom desaťročí vyšiel zo strany päťdesiatich neziskových organizácií, ktoré požadovali predmet o rozvojovom vzdelávaní a globálnu dimenziu v učebných osnovách. Vanessa Andreotti upozorňuje, že „v tom čase ešte nebol internet masívne rozšírený a využívaný pedagógmi v príprave vyučovacieho procesu. Bola teda potrebná dôkladná produkcia učebných materiálov, zozbieranie zdrojov, zostavenie tool-kitov a dostatočné vybavenie knižníc – na získavanie a prehlbovanie
vedomostí v rámci globálneho vzdelávania.“ Slovensko má výhodu, že už je na trhu dostatok zahraničných materiálov na tému globálneho aj rozvojového vzdelávania, takisto funguje niekoľko tematicky špecializovaných portálov na internete.
Cesta spolupráce
Fínsko je ukážkovým príkladom toho, že cieľ začlenenia globálneho a rozvojového vzdelávania do škôl možno naplniť, ak sú do dialógu prizvané všetky zainteresované zložky: vláda, vzdelávacie inštitúcie aj neziskové organizácie. Slovensko by sa mohlo uberať podobnou cestou komunikácie a spolupráce. Vanessa Andreotti povzbudila účastníkov a účastníčky workshopu, aby naďalej vyvíjali dialóg s kompetentnými (predovšetkým s Ministerstvom školstva): „V tejto fáze sú opäť na ťahu mimovládky v spolupráci s univerzitami – treba vynaložiť všetku snahu na implementáciu národnej stratégie, ako aj akreditáciu študijného programu.“
Božena Baluchová
_________________________________________
Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2012. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk