Kvašiorkor je stav, spôsobený nedostatkom bielkovín v strave. A hoci ide o vážnu formu podvýživy, dieťa ním postihnuté mylne pripomína dobre živené. Netrénované oko by opuchy mohlo nesprávne vyhodnotiť ako prejavy obezity. Práve preto je dôležité zvyšovať povedomie na Slovensku, no predovšetkým v rozvojových krajinách – o typoch a dôsledkoch podvýživy u detí vo veku do 5 rokov (keď sa rozvíjajú všetky dôležité funkcie mozgu). Trnavská univerzita sa o to snaží svojím rozvojovým projektom i v Keni.
Vzdelávanie lokálnych kenských ľudí umožňuje vyhľadávanie prípadov podvýživy v teréne a šírenie vedomostí medzi miestnymi. Matky sú ochotnejšie pristúpiť na hospitalizáciu a liečbu dieťaťa, ak sú im informácie podané priamo človekom z komunity. Práve preto Trnavská univerzita (TU) v rámci svojho dvojročného rozvojového projektu: „Sociálno-zdravotnícka starostlivosť o podvýživené deti do 5 rokov a ich matky v regióne Kwale“, financovaného zo zdrojov Slovak Aid, vytrénovala päťdesiat komunitných zdravotníckych pracovníkov a pracovníčky – aby zabojovali s podvýživou vo svojej krajine.
Zvyšovať povedomie o výžive a podvýžive v komunite
Komunitní zdravotnícki pracovníci a pracovníčky sú rešpektovaní vedením kwalskej nemocnice, klientkami nutričných centier (matkami podvýživených detí) a aj samotnou komunitou, z ktorej vzišli. Chceli zmeniť situáciu vo svojich domovoch, tak sa z vlastnej vôle prihlásili na dvojmesačný tréning zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa v kontexte výživy, organizovaný Trnavskou univerzitou. Po jeho absolvovaní a naštartovaní nutričných centier v Kwale, Tiwi a Mkongani sa tak stali najdôležitejšími článkami v rozvojovej spolupráci medzi slovenskou a kenskou stranou. Dnes sú žiadaní aj ako konzultanti pre plánovanie rodičovstva a do CCC (Comprehensive Care Clinic) centier pre liečbu a prevenciu HIV/AIDS.
Títo vytrénovaní pracovníci vedia rozoznať dva základné typy podvýživy a vysvetliť matkám potrebné kroky pre uzdravenie ich dieťaťa. Marazmus rozpoznajú pre výraznú stratu váhy a svalovej hmoty, ovisnutú kožu, vytŕčajúce rebrá (ale dobrý apetít), na druhej strane kvašiokor možno rozpoznať (pre nedostatok bielkovín v tele) na základe slabého apetítu, výraznej apatie a opuchov na tele malého pacienta. Podľa pravidelne monitorovaných a meraných indikátorov (napríklad výšky, váhy a obvodu hornej časti ľavej paže) vedia komunitní zdravotnícki pracovníci a pracovníčky dieťa zaradiť do konkrétneho programu, poskytnúť matke konzultáciu a prideliť adekvátne výživové prídely aj vitamíny.
Spolupráca v nemocnici v rámci manažmentu podvýživy
Odborný asistent TU a detský lekár, MUDr. Ján Bodo, PhD., ktorý v minulosti pôsobil aj na zdravotníckych projektoch v Keni a Južnom Sudáne, pripravil počas svojej evaluačnej cesty TU v Keni prednášku pre personál okresnej nemocnice v Kwale a komunitných zdravotníckych pracovníkov. V úvode ho zaujímalo, či a ako funguje spolupráca medzi komunitnými zdravotníckymi pracovníkmi a zdravotnými sestrami či lekármi – keď sa v nutričnom centre objaví ťažko podvýživené dieťa. Komunitní pracovníci sa zmienili, že nie vždy to funguje efektívne. Prítomní si spomenuli na konkrétny prípad z Kwale spred roka – keď v piatok správne nastavili liečbu u ťažko podvýživeného dieťaťa s kvašiokorom, ale cez víkend dieťa pre nedostatočnú starostlivosť personálu a zlyhanie obličiek zomrelo (k čomu nemuselo dojsť).
Preto bola v polovici septembra prednáška o starostlivosti o hospitalizované podvýživené dieťa a manažment podvýživy viac ako vítaná. Zároveň Dr. Bodo ocenil záujem a účasť samotných zdravotných sestier na tejto prednáške. Účastníci a účastníčky prednášky poďakovali tímu pracovníkov TU za prínos i udržateľnosť daného slovensko-kenského sociálno-zdravotníckeho projektu, ktorý napomohol znížiť detskú úmrtnosť a výskyt podvýživy v regióne Kwale.
Text: Božena Baluchová, Foto: Palo Markovič