Platforma Ambrela hodnotí v správe AidWatch systém zahraničnej pomoci SR

Ani v roku 2020 sa Slovensko nepriblížilo k svojmu medzinárodnemu záväzku vynaložiť na rozvojovú spoluprácu finančné prostriedky vo výške 0,33 % hrubého národného dôchodku. Z minuloročného príspevku 124,5 mil. eur tvorí takmer 20 mil. eur tzv. ‘nafúknutá‘ pomoc, napríklad vo forme odpustenia 30-ročného dlhu Srbsku. Núdzni ľudia v krajinách Globálneho Juhu však našu solidaritu potrebujú teraz viac, než kedykoľvek predtým.

AidWatch je správa Platformy rozvojových organizácií – Ambrela, ktorá opisuje a hodnotí systém rozvojovej spolupráce – ODA SR (z angličtiny Official development assistance) vrátane jeho procesov, míľnikov, ale aj stanovených a dosiahnutých cieľov v roku 2020. Ponúka tak unikátny a kritický pohľad, ale aj odporúčania pre oblasť rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania zo strany občianskej spoločnosti.

Prirovnanie sumy vynaloženej na bilaterálnu pomoc za rok 2020

Zmarená príležitosť na reformy zahraničnej pomoci v dôsledku pandémie

Nádejné systémové zmeny v rozvojovej spolupráci SR zo začiatku roka 2020 zmarila pandémia Covid-19 aj politické rozhodnutia. Hoci Európska únia cez iniciatívu Tím Europe zmobilizovala zdroje a poskytla celkovo 66,8 mld. eur. na pomoc pri adresovaní dosahov pandémie v nízkopríjmových krajinách, Slovensko neprispelo ‘novými peniazmi‘ na boj s Covidom-19, ale z existujúceho rozpočtu presmerovalo 4 mil. eur. Celkovo SR prispela na rozvojovú spoluprácu sumou 124,5 mil. eur, čo na papieri predstavuje medziročný nárast podielu ODA z 0,11 % na 0,14 % hrubého národného dôchodku (HND).

Výkonný tajomník Ambrely a spoluautor reportu AidWatch, Daniel Kaba, však upozorňuje: „Za týmto zdanlivým nárastom stojí pokles hrubého domáceho produktu v dôsledku pandémie a hlavne odpustenie dlhu Srbsku a Somálsku vo výške 16,6 mil. eur. V roku 2020 tak Slovensko reálne poskytlo na skutočnú rozvojovú spoluprácu iba 105 mil. eur a jej podiel na HND predstavoval 0,12 %. Takýmto tempom sa SR priblíži k svojmu záväzku vynaložiť 0,33 % HND na rozvojovú spoluprácu až v roku 2130 namiesto roku 2030.“

Podľa Kabu ani akýsi ‘budíček‘ v podobe globálnej pandémie koronavírusu nenaštartoval potrebný dialóg o tom, ako by SR mohla byť viac solidárna, pomáhať vo svete viac efektívne a cez projekty rozvojovej spolupráce s partnerskými organizáciami v programových krajinách Globálneho Juhu tak viac prispievať k riešeniam svetových problémov, týkajúcich sa aj nás.

Podpora potravinovej bezpečnosti v Keni. Foto: Palo Markovič

Odporúčania v záujme väčšej solidarity a pomoci vo svete

Skutočná bilaterálna / dvojstranná pomoc, ktorú mala SR plne v réžii (po odpočítaní príspevkov do medzinárodných organizácií), a vďaka ktorej mohli slovenské mimovládky, univerzity či firmy realizovať svoje rozvojové projekty, sa rovnala čiastke 16,7 mil. eur. Túto sumu možno pre ilustráciu prirovnať k nákladom na výstavbu 1 km rýchlostnej cesty Pstruša–Kriváň alebo trhovej cene 80 bytov v Bratislave. Zároveň šlo z tejto čiastky len 17 % do troch programových krajín, kde má Slovensko rozvojových diplomatov. Preto platforma Ambrela odporúča ministerstvu zahraničia ako koordinátorovi ODA SR pod značkou SlovakAid poskytnúť do programových krajín aspoň 30 % objemu bilaterálnej rozvojovej spolupráce, čím sa zníži jej roztrieštenosť a zvýši udržateľnosť projektov.

Popri odporúčaniach (k objemu, vykazovaniu, ako aj kvalite oficiálnej rozvojovej spolupráce) Ambrela pripravila na záver celej správy AidWatch aj semaforové hodnotenie cieľov. Ide o základný odpočet zo strany občianskej spoločnosti o tom – ako SR napreduje v oblasti rozvojovej spolupráce, a ako si vedie v medziročnom porovnaní vo svetle odporúčaní Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, ktorého je SR členom od 2013.

Podpora ICT vzdelávania v Keni. Foto: Palo Markovič

Programová krajina ODA SR – Keňa, v ktorej členovia Ambrely dlhodobo pôsobia, okrem koronakrízy zažila jednu z najhorších invázií kobyliek v histórii. Zničila veľkú časť úrody a vystavila tak tisíce ľudí hladu, podvýžive a prehĺbeniu kmeňových konfliktov. Libanon sa v roku 2020 prepadol do hlbokej ekonomickej, politickej aj sociálnej krízy a počet obyvateľov, žijúcich pod hranicou chudoby (vrátane milióna utečencov a utečeniek zo Sýrie), sa medziročne zvýšil z 28 % na 55 %. Ako vidieť, krajiny Globálneho Juhu našu solidaritu a efektívne rozvojové projekty priamo v zraniteľných komunitách potrebujú teraz naozaj viac, ako pred nástupom pandémie. Ak Slovensko efektívne využije svoj potenciál, môže sa viac zodpovedne podieľať na riešení globálnych výziev, ovplyvňujúcich život núdznych ľudí nielen v odľahlých kútoch sveta, ale aj u nás doma.

Stiahnuť a začítať sa do správy AidWatch z dielne Ambrely možno tu: https://ambrela.org/spravy/vydali-sme-spravu-aidwatch-hodnotenie-system…

O platforme Ambrela ako tvorcovi reportu AidWatch:
Platforma rozvojových organizácií – Ambrela združuje a zastupuje záujmy 28 významných slovenských organizácií (prevažne mimovládnych), ktoré pôsobia v oblasti rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci alebo globálneho vzdelávania. Medzi jej hlavné piliere patrí advokačná činnosť, budovanie kapacít členských organizácií a verejná informovanosť o globálnych výzvach aj potrebe solidarity s núdznymi. Ambrela je tiež zakladajúcim členom Konfederácie európskych mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií (CONCORD Europe) a spolupodieľa sa tak na presadzovaní záujmov rozvojovej spolupráce a napĺňaní Globálnych cieľov Agendy 2030 aj na úrovni Európskej únie. Správa AidWatch bola vypracovaná na základe konzultácií s členmi a pozorovateľmi Ambrely.

Text a foto: Ambrela (www.ambrela.org)