Príhovor garantky konferencie Nová sociálna edukácia človeka V. z Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Ctené dámy, ctení páni, milí kolegyne, kolegovia,
buďte srdečne vítaní na piatom ročníku konferencie Nová sociálna edukácia človeka.

Je mi cťou, že ste prišli na Pravoslávnu bohosloveckú fakultu obohatiť vzácne spoločenstvo tejto konferencie o svoje vedecké a osobné poznanie. Všetci tušíme, ba aj vieme, že na úsilí vzdelaných a prosociálne konajúcich ľudí závisí v mnohých smeroch kvalita života v celej spoločnosti. Od odborníkov s vysokou motiváciou ku konaniu dobra a v prospech mnohých ľudí, sa odvíja aj dobré žitie v danej spoločnosti.

Otázkou je, do akej miery je človek v konkrétnej spoločnosti, v ktorej žije - ako jednotlivá osoba zodpovedný za svoj rozvoj a život?
Dovoľte zopár poznámok k téme zodpovednosť človeka za svoj život. Vyjadrím sa zjednodušene takto: povahu sociálneho života človeka tvoria hodnoty, ktoré vyznáva, ktorými sa riadi, na základe ktorých sa správa a koná.

Čo však človek dneška preferuje? Aké materiálne, duševné, duchovné hodnoty vyznáva? Je pravdou, že aké hodnoty vyznávame, takí aj sme? Zvnútornené hodnoty konkrétneho človeka možno vytušiť z jeho postojov a záujmov. Avšak jeho hodnoty sa naplno zviditeľnia až v jeho konaní, v jeho činoch a skutkoch.

Čo sa však deje s hodnotami súčasných ľudí v našom geospoločenskom priestore? Dá sa povedať, že žijeme „vek veľkej krízy ľudských hodnôt.“ Žijú dnešní ľudia v súlade s duchovným, duševným a telesným genotypom človeka? Otázky a odpovede sú späté s tým, aký zmysel a význam sa prisudzuje ľudskému životu.

Zdá sa, že ľudia dneška si osvojujú zničujúce spôsoby života. Z konania mnohých možno usudzovať, že človeku dnes čoraz častejšie chýba zdravý sedliacky rozum v prístupe k vlastnému životu. V relatívnom blahobyte ľudia celkom zabudli na detský, panenský prístup k životu, na pravdivé žitie s otvorenou mysľou a srdcom. Sú neraz ovplyvnení aj pokrivení špekulatívnym spôsobom života, ktorý sa v spoločnosti uplatňuje ako monetárny koncept, čiže peniaze nahradili právo, morálku i Boha. Sú ovplyvnení zhubným vplyvom informácií. Ľudia nie vždy vedia odhaliť manipulatívne praktiky s ich vedomím zo strany masmédií či internetu, ktoré sú dnes hlavnými nositeľmi verejnej mienky postavenej nie na čistej pravde, ale na polopravdách a na lži.

Ibaže, kultúrny človek priam bytostne potrebuje rozvíjať duchovnú stránku svojej osobnosti a prahne po pravde, slobode a sebarozvoji. V súčasnosti sa druh, nazvaný kultúrny človek, stráca. Dnešnú spoločnosť tvoria predovšetkým civilizovaní ľudia. Avšak je rozdiel či je človek kultúrny alebo civilizovaný. Ako sme už spomenuli, pre kultúrneho človeka je podstatný sebarozvoj a duchovná stránka života. Pre civilizovaného človeka je podstatný materiálny blahobyt a osobný profit. Spoločensky expanduje a sám sebe je zároveň manažérom úspechu i manažérom neúspechu. Kultúru národov, hlavne duchovno, poriadok a disciplínu vymenili civilizačné trendy masy ľudí, hlavne konzum, chaos a bezduchá zábava.

Zdá sa, že v epicentre hlavného záujmu riadenia sveta sa neukotvil jedinečný koncept rozvoja ľudskej bytosti, ani humanistická sebarealizácia človeka, ani duchovné zušľachtenie ľudí. Ľudia samotní však majú možnosť voľby, pretože disponujú dvomi spôsobmi konania: reakciou a odozvou. (Osho, 2007.)

Ak človek odpovedá reakciou, tak koná nevedome. Pretože iba mechanicky reaguje na podnety zvonka. Takýto nevedomý človek je predvídateľný a dá sa ľahko manipulovať. Koná nezodpovedne spravidla z nevedomosti a psychickej nevyspelosti.
Ak človek odpovedá odozvou, tak koná vedome. Pretože si je vedomý podnetov zvonka. Takýto vedomý človek je nepredvídateľný a nedá sa manipulovať. Koná zodpovedne spravidla z vedomosti a psychickej vyspelosti.

Zodpovednosť konkrétneho človeka za svoj život závisí od jeho vlastnej životnej múdrosti, ku ktorej môže dospieť:

• Získavaním životného náhľadu a nadhľadu tým, že poznáva, prežíva, koná.
• Uvedomením si vlastnej životnej cesty tým, že sa sa učí spôsobilostiam potrebným pre život.
• Prácou na vlastnom duchovnom, psychickom a sociálnom rozvoji tým, že sa učí a vzdeláva.

Človek je dieťaťom Neba a žije na Zemi. Ak ho chceme pochopiť, musíme dovedna poznať a rešpektovať jeho duchovné, duševné a telesné vlastnosti. Sociálna edukácia človeka je významným spôsobom rozvoja vedomia ľudí, ktoré sa stáva pravdepodobne „kritickou podmienkou pre zachovanie života na tejto planéte.“ (S.Grof, 1992, s.2018.)

Avšak, do akej miery je súčasný človek ako osoba zodpovedný za svoj život? Odpoveď možno vyvstane aj z príspevkov tejto konferencie.

Prajem nám všetkým tvorivé rokovanie.
Ďakujem vám za pozornosť.

Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.