V ponímaní sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru je kladený stále väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu sociálnych pracovníkov. Nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov si postupne, ako súčasť skvalitňovania odbornej činnosti vyžiadali aj využitie supervízie v ich odbornej praxi. Supervízia, ako súčasť odborného vzdelávania tak nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi, ale aj v procese výučby v pregraduálnej vysokoškolskej príprave a taktiež ako súčasť celoživotného vzdelávania sociálnych pracovníkov. Mohli by sme tiež povedať, že supervízia je jednou z možností, ako zvládať záťaž a vysoké nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov, ktorí vstupujú do prostredia odbornej činnosti s diferencovanými cieľovými skupinami, práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov.

Štvrté doplnené vydanie vybraných textov zo sociálneho poradenstva pre sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, psychológov a iných odborníkov v pomáhajúcich profesiách.

ÚVOD

Ak hovoríme o rezidenciálnej sociálnej práci, máme na mysli celú oblasť starostlivosti, ktorá sa poskytuje pobytovou formou t. j. v rezidenciálnych (ústavných) zariadeniach.

Cieľom zborníka je priniesť pohľad na rôzne druhy sociálnych služieb, ktoré sú poskytované v prostredí rezidenciálnych zariadení. Jednotlivé príspevky venujú svoju pozornosť starostlivosti o deti, seniorov, mentálne postihnutých a onkologicky chorých, ktorým je poskytovaná starostlivosť v ústavných zariadeniach.

V súčasnosti prebieha na Slovensku, ako aj v iných krajinách EÚ, proces deinštitucionalizácie. Je vytvorený Národný akčný plán prechodu z inštitu-cionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. Autori príspevkov sa dotýkajú aj tejto oblasti.

Autori sa vo svojich kapitolách venujú analýze súčasného stavu rezidenciálnej starostlivosti (RS) na Slovensku, stavu RS vo vybraných krajinách EÚ a vývoju RS na Slovensku za posledných 5 rokov. Prínosom sú pohľady na rezidenciálnu starostlivosť o rôzne cieľové skupiny.

Uvedomujeme si, že autori sa len dotkli tak širokej témy. Zároveň však veríme, že výstupy, ktoré tento zborník obsahuje, budú prínosom pre ďalší výskum v problematike rezidenciálnej sociálnej práce.

Abstrakt: Jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi. V dôsledku jeho obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a nedostatku pocitu bezpečia v ranom detstve sa často prejavuje agresívnym správaním. Príčiny vzniku agresívneho správania u jedinca so stredne ťažkým mentálnym postihnutím sú rôzne, a treba ich spolu s týmto jedincom identifikovať. Úlohou odborného personálu v domove sociálnych služieb je nájsť vhodné spôsoby ako jedinca so stredne ťažkým mentálnym postihnutím prostredníctvom pozorovania, porozumenia, terapeutickej intervencie, popisom prejavov jeho správania, učením sa vhodného spôsobu komunikácie, nežiaduce agresívne správanie znížiť a zamerať pozitívnym smerom.
Kľúčové slová: komunikácia, jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím, agresívne správanie, príčiny vzniku agresívneho správania.

Terénnu sociálnu prácu v Prešove realizujeme vďaka Národnému projektu – Terénna sociálna práca v obciach, ITMS: 27120130525 od 1. januára. 2013 na základe Zmluvy o spolupráci č. 256/2012-IZ-5.0/V s Fondom sociálneho rozvoja v Bratislave.

Mesto Prešov vykonáva terénnu sociálnu prácu pomocou terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca prvého alebo druhého stupňa. Pracujú v troch lokalitách mesta: Stará Tehelňa, Pod hrádkom a Tarasa Ševčenka. Svoju činnosť sústredili najmä v Starej Tehelni, kde máme najväčšie zoskupenie občanov z marginalizovanej rómskej komunity – asi 2 000 obyvateľov. Títo žijú v bytovkách s nižším štandardom. Terénni sociálni pracovníci preto svoju činnosť uskutočňujú priamo v tejto mestskej časti, v špeciálne upravených unimobunkách. Zameriavajú sa na odbornú poradenskú činnosť, pomocnú administratívu pre týchto občanov, ktorí sú vo väčšej miere negramotní a sprevádzajú ich aj na úrady, inštitúcie, do škôl a mimoškolských zariadení.

HETTEŠ, M.. 2013. Sociálna súdržnosť a istota v sociálnej práci (Sociálna kohézia a flexikurita). 1. Vydanie, UKF Nitra, 2013, 201 s. ISBN 978-80-558-0256

ÚVOD
Cieľom vysokoškolskej učebnice venujúcej sa sociálnej súdržnosti (kohézii) a flexiistote je poskytnúť informácie o pojmoch a o podstate sociálnej politiky na medzinárodnej úrovni, na európskom kontinente, na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Vychádza zo všeobecne akceptovaných poznatkov v európskej sociálnej politike a z pohľadu globálne uplatňovanej sociálnej práce v súčasnosti. Cieľom tejto práce je sprístupniť tieto poznatky predovšetkým pre štúdium sociálnej kohézie a flexiistoty s prepojením na sociálnu prácu. Text má poslúžiť ako zdroj širšieho poznania a informácií aj pre ďalšie predmety kde sociálna práca rieši problematiku nezamestnanosti, sociálnej práce v obci, sociálnej práce vo verejnej správe ale aj ďalších oblastiach.

RNDr. Miloslav Hetteš, CSc.
Venované prispeniu sociálnej práce k európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012.

Staršia populácia je súčasť spoločnosti a zvykne byť dôležitá v sociálnej práci, jej cieľom subjektom, príjemcom, klientom, užívateľom ale i poskytovateľom v dobrovoľnej aj profesionálnej podobe. Starnutie populácie je pojem, ktorý je jeden z najviac frekventovaných v tlači, v dennom živote, slovníku politikov i bežných občanov. Preto si zaslúži aby sa poznalo jeho pozadie a možnosti. Táto štúdia obsahuje množstvo praktických rád, ktoré možno využiť pri tvorbe politík, zásad i denných postupov v sociálnej práci v súvislosti so staršou populáciou, ale nielen výlučne s ňou. Starší ľudia sú integrálnou súčasťou spoločnosti, tak ako sú deti, mladí aj ľudia v strednom veku. Spoločnosť to sme my všetci v každej fáze nášho neopakovateľného života.

Gender aspects of Romany woman identity in social exclusion of segregated Romany settlement Letanovce
Abstrakt: Autorka sa zaoberá skúmaním základných genderových aspektov súvisiacich s identitou rómskej ženy žijúcej v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí segregovanej rómskej osady. Hľadá súvislosti medzi prejavmi identity rómskej ženy, jej chápaním ženou samotnou a jej bezprostredným okolím (muž, deti, širšia rodina, komunita) na strane jednej a vedome prežívaným či neuvedomelým vylúčením zo sociálneho priestoru vlastnej sociokultúrnej skupiny a majoritnej spoločnosti na strane druhej.
Pôvodný text tejto štúdie vznikol ako výstup z projektu UGA VIII/3/2012 Genderové aspekty identity rómskej ženy a ich vzťah k sociálnej exklúzii v chudobnom a sociálne vylúčenom prostredí. Je výsledkom vedeckého výskumu, ktorého hlavným vedeckým cieľom je analýza a deskripcia základných genderových aspektov súvisiacich s identitou rómskej ženy a ich kontexty k chudobe a sociálnej exklúzii v segregovanej rómskej osade.
Kľúčové slová: rómska žena; rod; identita; sociálna exklúzia; segregovaná rómska osada

Prinášame vám vybrané a vedecky spracované príspevky v zborníku v PDF z medzinárodnej konferencie na tému Medzigeneračná solidarita na trhu práce. Konferencia sa konala v októbri 2012.

Prinášame vám na Slovensku ojedinelú publikáciu v PDF, zameranú špecificky na reč tela v oblasti sociálnej práce. Inšpiráciu v nej však nájdu aj profesionáli i dobrovoľníci z ostatných pomáhajúcich profesií, rovnako aj manažéri, obchodníci, učitelia a všetci tí, ktorí počas výkonu svojej práce prichádzajú do kontaktu s ľuďmi. Publikácia obsahuje množstvo originálnych názorných fotografií.