Niečo o zmysle života

Človek si v živote kladie veľa otázok. Mnohí sa pýtame, aký má život zmysel. Takže filozofujeme. Ja rada premýšľam. Rada filozofujem. Prečo som tu? Čo by bolo so mnou, keby som tu nebola? Niekedy mám pocit, že som tu úplne zbytočne, že nič nemá zmysel. Že všetko je len vývoj. Začiatok - zrod a koniec - zánik. Večný kolobeh. Či tu som, alebo nie som. Všetko sa opakuje. So mnou, alebo bezo mňa. Som len hračka prírody? Bezvýznamná malilinká čiastočka, ktorú sfúkne vietor, odplaví voda, zničí gigantická sila, voči ktorej je človek bezmocný? Nechať sa teda unášať prúdom a nič nerobiť? Alebo som hračka boha? Boha, ktorý kladie podmienky a je pomstychtivý?

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Nezaslúžim si...

Chceme lásku, dobré vzťahy, peniaze, prácu ktorá by nás bavila... a prečo to stále ešte nemáme?
Navštívila som svojich rodičov cez sviatky. Vždy keď tam idem tak na jednej strane sa veľmi teším, že ich opäť uvidím a na strane druhej mám obavy. Môj otec je chorý a keď som „doma“ tak je na nás veľmi nepríjemný. Stále je dôvod aby „povedal pravdu“ ako to on hovorí, ale tá jeho pravda sa ma vždy bolestne dotkne. Stále je dôvod, aby si našiel štipľavú pripomienku alebo dôvod na koho alebo na čo nadávať. Prv som s ním bojovala a pikantne mu všetko vrátila ako sa patrí. Potom som ho začala vychovávať, hovoriť mu ako sa cítim, že mi to je nepríjemné ako sa ku mne správa. Čo by mal a nemal robiť.
Teraz počas sviatkov som cítila veľkú bolesť v hrudi a obrovský smútok. Veľmi som si priala aby ma otec objal a povedal mi: „Dcérka moja, ľúbim ťa.“ Už som s ním nevládala bojovať ani mu hovoriť ako sa cítim. Bolelo to. Po sviatkoch som odišla a zabudla na to.

Foto: Peter Senko (2017)Foto: Peter Senko (2017)