V živote sme usmerňovaní aj niečím vyšším, ako je ľudská myseľ. Poznám veľa ľudí, ktorí žijú v úplnej nevedomosti a v realite, ktorú utvára táto spoločnosť. Nemajú snahu dozvedieť sa niečo viac, vôbec sa nezamýšľajú nad fungovaním života. Teoreticky majú svoj život jednoduchší, ale bojím sa, kam to všetko bude smerovať. Každý je totiž zasiahnutý kolektívnym negativizmom a ľudia sa prestávajú snažiť o uskutočnenie zmeny vo svojom živote. Denne sme bombardovaní dezinformáciami z médií a nikto sa s tým nesnaží niečo urobiť. Samozrejme, že jednotlivec na to nestačí. Je mi smutno z toho ako ľudia kráčajú s davom a nechávajú sa ním pohltiť. Myslím si, že je to dôsledok doby a toho, že každý sa snaží čo najviac nahrabať len pre seba. Svet je strašne materiálny.

Abstrakt: Príspevok venuje pozornosť uplatňovaniu princípov semiotiky a hermeneutiky v kontexte rétoriky v oblasti sociálnej práce. Semiotika ako prostriedok štúdia, interpretácie a zvýznamňovania znakov/slov v kontakte s klientom. Hermeneutika ako umenie interpretácie a porozumenia cez znaky a symboly prítomné v textovej/verbálnej a ikonickej/vizuálnej rovine terapeutickej práce s klientom. Hermeneutika ako nástroj na vyjadrovanie v zmysluplných formách. Komunikácia sociálneho pracovníka s klientom ako hermeneutický výkon s porozumením kontextu. Postoj sociálneho pracovníka nielen ako perceptívne prijímajúceho, ale ako aperceptívne konajúceho.
Kľúčové slová: sociálna práca, sociálny pracovník, klient, semiotika, hermeneutika, znak, symbol, slovo, komunikácia, kontext, predporozumenie, percepcia, apercepcia

Dňa 19.mája 2010 sa konala v Kongresovej sále MZ SR na Kramároch v Bratislave 5. celoslovenská konferencia Psychológia zdravia 2010 s medzinárodnou účasťou. Konferenciu organizovala sekcia psychológie zdravia SPS pri SAV v spolupráci so sekciou zdravia Ministerstva zdravotníctva SR. Na príprave podujatia sa ďalej podieľali: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Kancelária WHO na Slovensku, KISH Košice, Katedra psychológie FF KU v Ružomberku a Katedra psychológie FF TU v Trnave.

Abstrakt: Jednou z možných nových výziev pre výskum copinngu je objasnenie súvislostí medzi sebakontrolou a zvládaním. Súvislosť týchto dvoch konceptov je pomerne nová, napriek tomu, že ich podstata sa prekrýva. Zistenia v oblasti sebakontroly môžu byť nápomocné pre oblasť zvládania a naopak. Preto je hlavným cieľom príspevku upozorniť na predpokladané súvislosti medzi sebakontrolou a zvládaním, objasniť ich podstatu a limitácie. V príspevku sú prezentované základné teoretické prístupy k sebakontrole, pričom kladieme dôraz na Baumeisterov prístup. Uvádzame tiež najdôležitejšie výskumné zistenia týkajúce sa prepojenia sebakontroly a zvládania. Poukazujeme na dôležitosť sebakontroly v každodennom živote jedinca pri zvládaní náročných životných situácií.
Kľúčové slová: sebakontrola, zvládanie.

Významnou oblasťou skúmania v pozitívnej psychológii je spokojnosť so životom, pričom najsilnejším prediktorom je životná zmysluplnosť a faktory ako sila ega, optimizmus, sebaúcta, prítomnosť pozitívnych vzťahov a i. Reker a kol. (1988) potvrdil silný vzťah medzi duševnou pohodou v celoživotnom vývine vo vzťahu k životnej zmysluplnosti. Halama (2001) skúmal na vzorke 168 študentov z rôznych bratislavských univerzít s priemerným vekom 20 rokov pomocou niekoľkých dotazníkov životnej zmysluplnosti (PIL, Index zmyslu života, LRI a tiež škálou spokojnosti podľa Lewisa) vzťah medzi duševnou pohodou a životnou zmysluplnosťou. Výsledky pozitívne korelovali, a tak potvrdili teoretické koncepcie týkajúce sa zmyslu života. Ľudská tendencia nájsť a realizovať vo svojom živote zmysel sa chápe ako silná motivačná sila, ktorá si žiada naplnenie, čo pri jej realizácii prispieva k duševnej pohode. Systém hodnôt a cieľov u človeka prispievajú k dynamike napĺňania existenciálnych potrieb, dochádza nielen k osobnostnému rastu, ale aj k regulácii aktivity a emocionálnych stavov, čo sa odráža v prežívaní subjektívnej spokojnosti.

Grantova studie

40 let před Antonovským a 60 let před vyhlášením tzv. pozitivní psychologie představil Arlie V. Bock projekt zamýšleného výzkumu jako alternativu k současné medicíně, ve které se... „doktoři tradičně zabývají svými pacienty v momentě, kdy se u nich objeví nejrůznější potíže. Oddělení hygieny navrhuje jiný postup a bude se snažit analyzovat síly, jejichž výsledkem jsou normální zdraví muži... je nezbytné provést systematický výzkum toho, jak si lidé vedou dobře a vede se jim dobře...“ (Prohlášení pro tisk v září 1938, podle Vaillant, 1995, s. 41).

Abstrakt: Téme syndrómu vyhorenia (ďalej BO) je v ostatných troch desaťročiach venovaná cyklicky veľká pozornosť. Prevažná väčšina štúdií sa orientuje na emocionálne prežívanie a na vplyv BO na psychiku človeka, väčšinou v súvislosti s náročnými situáciami v intenzívnej medicíne avu pomáhajúcich profesiách. Pribúdajú štúdie, zaoberajúce sa problematikou vplyvu najmä pracovného stresu na BO i mimo pomáhajúcich profesií, na zdravotný stav, pozornosť sa venuje medzipohlavným rozdielom v reakcii na stres. V prvej časti príspevku je prehľad z výberu aktuálnych dostupných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa najmä fyziologickou odozvou stresu a vplyvu BO na zdravotný stav organizmu. V druhej časti práce autor prezentuje výsledky psychologickej štúdie, použitej z nepublikovaných materiálov pre výskumný grant ÚEE SAV v Bratislave. Autor nebol oficiálnym členom výskumného týmu.

Abstrakt:
Úvod: Čoraz väčšia pozornosť sa v súčasnosti venuje výskytu a prevencii syndrómu vyhorenia nielen u dospelých ale tiež u študentov. Štúdium, hoci nie je prácou v klasickom zmysle, takisto vyžaduje pravidelnú účasť na povinných aktivitách a je tiež prítomný výrazný tlak na kvalitu výsledkov. Osobnostné charakteristiky ako sebahodnotenie a „sense of coherence“(zmysel pre integritu) môžu byť dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi individuálne schopnosti zvládnuť vyhorenie. Skúmali sme vzťah medzi spomínanými faktormi u univerzitných študentov pomáhajúcich profesií.
Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 75 univerzitných študentov: 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1±3,3; 29 % mužov) a 27 študentov ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva (19,8±1,7; všetko ženy). Na meranie úrovne syndrómu vyhorenia sa použila Škála syndrómu vyhorenia v škole (SBI); ďalej sa použili Antonovského škála SOC - škála zmyslu pre integritu a Rosenbergova škála sebaúcty (RSS). Na štatistické spracovanie údajov sa použila lineárna regresia.
Výsledky: Do lineárneho regresného modelu boli zaradené vek a rod ako možné intervenujúce premenné, hladina sebaúcty (RSS) a zmysel pre integritu ako možné prediktory, a hladina syndrómu vyhorenia (SBI) ako závislá premenná. Syndróm vyhorenia bol signifikantne predikovaný len úrovňou zmyslu pre integritu (β= -0.35; 95% CI: -0.45,-0.32), avšak nie sebaúctou (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Závery: Je pravdepodobné, že copingové stratégie využívané pre plnení študijných povinností budú významne súvisieť so stratégiami používanými neskôr v práci, a teda zlepšovanie zručností zvládania stresu u študentov je užitočné v prevencii neskoršieho výskytu syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, sebaúcta, zmysel pre integritu (sense of coherence), študenti pomáhajúcich profesií.
Poďakovanie: Výskum bol podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV na základe projektu č. VEGA-1/0232/10.

Abstract:
Background: Research is recently focusing on prevalence of the burnout syndrome not only among adults, but also among students; despite of the fact that study is not a real work; it requires regular mandatory structured activities and expected achievement. Personality characteristics, such as self-evaluation and sense of coherence might be important factors influencing the individual abilities to cope with the burnout. We examined the relationship between mentioned factors among university students of helping professions.
Methods: 75 university students were included: 48 psychology students (mean age 21.1±3.3;29.8 % of males), and 27 students of nursing and public health (19.8±1.7;all females). SBI (School Burnout Inventory) was used for assessing the burnout levels and SOC (Sense of Coherence questionnaire) was also employed. Linear regression models were used.
Results: After controlling for the effect of age and gender; burnout syndrome was significantly predicted only by sense of coherence (β= -0.35; 95 % CI: -0.45,-0.32), but not by self-esteem (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Conclusions: It is probable, that strategies of coping with study requirements will be significantly associated with the coping strategies later applied at work; and thus improving stress managing competences among students will be useful in prevention of later burnout syndrome onset.
Key words: burnout syndrome, self-esteem, sense of coherence, students of helping professions.
Acknowledgement: This work was supported by the VEGA research grant agency under Contact No. VEGA- 1/0232/10.

Krízová intervencia spája viac druhov odbornej pomoci, či už ide o pomoc psychologickú, lekársku, sociálnu alebo právnu. Krízová intervencia pomáha klientovi na ceste k zmene ku kvalitnejšiemu a hodnotnejšiemu životu. Realizuje sa zvyčajne v prípadoch, keď je klient v ohrození bezprostredne či s krátkym časovým odstupom po traumatickej udalosti. V najvšeobecnejšom slova zmysle termín kríza v nás vyvoláva negatívnu citovú odozvu či sme v role krízového pracovníka, rodiča, manžela atď.

Úvod

Interakcie a komunikácia pri práci s ľuďmi v profesijnom živote kladú na človeka mnohé odborné, etické ale aj emocionálne nároky. Interakcia a komunikácia sú najzákladnejšími charakteristikami ľudskej spoločnosti. Tieto prvky sociálnych väzieb medzi sebou interferujú a sú neoddeliteľnou súčasťou práce zdravotníka.
Podmienkou zmysluplnej a efektívnej liečby je správna komunikácia medzi lekárom a pacientom. Ak pacient neporozumie podstate svojej choroby, nerozumie liečbe svojej choroby, nemá dôveru k lekárovi a ošetrujúcemu personálu, môžu byť dosiahnuté liečebné výsledky rozčarovaním pre obe strany.