V roku 2015 súhlasilo 193 vlád z celého sveta (vrátane všetkých členských štátov EÚ) s Agendou 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a s Globálnymi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs). ‘Leave No One Behind / Nenechať nikoho pozadu’, je základnou zásadou agendy a zahŕňa prísľub dostať tých najviac zraniteľných, utláčaných a z okraja záujmu spoločnosti čo najviac do popredia. Každý, kto v médiách sledoval scény z utečeneckých táborov na gréckych ostrovoch, však môže vidieť, že utečenci a utečenky sú stále medzi tými najviac zatláčanými do úzadia.

Veľa sa diskutuje o význame onej zásady ‘Nenechať nikoho pozadu’. Utečenci a utečenky však v tejto diskusii väčšinou nefigurujú. Všetkým musí byť jasné, že ciele Agendy 2030 sa nedosiahnu, ak EÚ nezmení svoje politiky a postupy, týkajúce sa utečencov, utečeniek, a neuzná ich ľudské práva. Organizácia Global Call to Action Against Poverty (GCAP) preto vydala správu 'SDGs and Migration in the European Union' / ‘Globálne ciele a migrácia v EÚ‘, aby podrobnejšie analyzovala prepojenie cieľov udržateľného rozvoja a situácie utečencov, utečeniek v EÚ.

Platforma rozvojových organizácií Ambrela vydala koncom roka 2021 štúdiu, venujúcu sa príspevku medzinárodného rozvojového dobrovoľníctva k napĺňaniu Globálnych cieľov (SDGs) a Agendy 2030. Čiastočne sa opiera aj o výskum, do ktorého sa zapojili členovia Ambrely, pripravujúci a vysielajúci mladých ľudí zo SR na svoje dobrovoľnícke pobyty do krajín Globálneho Juhu. Za poslednú skoro dekádu ich bolo takto vyslaných už dvesto a výjazdy úplne neochromila ani pandémia Covid-19.

Autorka: Zemanová Nikola

Abstrakt: Cieľom práce je bližšie nazrieť do problematiky genocídy Rohingov v Mjanmarsku. Práca začína popisom etnickej skupiny Rohingov, spolu s krátkou exkurziou do ich minulosti, nakoľko práve ich história a dôkazy o ich historickej prítomnosti na území Mjanmarska sú dôležitými komponentmi krízy v danom štáte. Genocída Rohingov v Mjanmarsku je konflikt, ktorému sa napriek signatárskym väzbám Mjanmarska k rôznym medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom celý svet len prizerá.
V práci dokazujeme a bližšie približujeme genocídu páchanú na Rohingoch v rámci modelu desiatich etáp genocídy, ktoré spísal profesor venujúci sa výskumu štúdia a prevencie genocídy, menom: Gregory H. Stanton.
Kľúčové slová: Rohingovia, Mjanmarsko, Barma, genocída, Tatmadaw

Platforma Ambrela hodnotí v správe AidWatch systém zahraničnej pomoci SR

Ani v roku 2020 sa Slovensko nepriblížilo k svojmu medzinárodnemu záväzku vynaložiť na rozvojovú spoluprácu finančné prostriedky vo výške 0,33 % hrubého národného dôchodku. Z minuloročného príspevku 124,5 mil. eur tvorí takmer 20 mil. eur tzv. ‘nafúknutá‘ pomoc, napríklad vo forme odpustenia 30-ročného dlhu Srbsku. Núdzni ľudia v krajinách Globálneho Juhu však našu solidaritu potrebujú teraz viac, než kedykoľvek predtým.

AidWatch je správa Platformy rozvojových organizácií – Ambrela, ktorá opisuje a hodnotí systém rozvojovej spolupráce – ODA SR (z angličtiny Official development assistance) vrátane jeho procesov, míľnikov, ale aj stanovených a dosiahnutých cieľov v roku 2020. Ponúka tak unikátny a kritický pohľad, ale aj odporúčania pre oblasť rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania zo strany občianskej spoločnosti.

Prirovnanie sumy vynaloženej na bilaterálnu pomoc za rok 2020

Veľmi pozorne sledujeme nevyspytateľnú situáciu v bývalej programovej krajine Oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA) SR - Afganistane, a oceňujeme pomoc, ktorú sa Slovensko rozhodlo ponúknuť. Niekoľko slovenských mimovládok, venujúcich sa téme migrácie a integrácie (Mareena, Liga za ľudské práva), poprosilo vedenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o zváženie rozšírenia pomoci ďalším ľuďom, ktorí sa na ne obrátilo. Slovensko by v tejto náročnej a životy ohrozujúcej situácii malo zvážiť poskytnutie okamžitej pomoci väčšej skupine núdznych v ohrození.

Foto: Lukáš Zajac

Globálna pandémia COVID-19, možno ešte viac ako predchádzajúce krízy, poukazuje na opodstatnenosť rozvojovej spolupráce ako prejavu solidarity a napĺňania globálnych cieľov, ako sú znižovanie chudoby, nerovností a riešenie konfliktov vo svete. Ako však ukazuje stanovisko rozvojovej platformy Ambrela ku vládou schválenej Správe o rozvojovej spolupráci SR vo svete: Slovensko naplno nevyužíva svoj potenciál pri riešení globálnych výziev a v plnení medzinárodných záväzkov je stále pozadu.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. apríla publikovala výročnú správu o výdavkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) zo strany darcov – členov Výboru pre rozvojovú spoluprácu (OECD/DAC) za rok 2020. Podľa uvedených čísel ide o viac než 25 % nárast pomoci zo strany inštitúcií EÚ, ktoré boli zmobilizované v reakcii na boj s pandémiou COVID-19. „Tieto čísla poskytujú prvý hmatateľný dôkaz o dosahu globálnej pandémie Covid-19 na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ. V absolútnych číslach sa podľa správy OECD/DAC pomoc EÚ v porovnaní s rokom 2019 zvýšila, no tento nárast je však hlavne výsledkom poklesu hrubého národného dôchodku, vyvolaného globálnou pandémiou,“ vysvetľuje Daniel Kaba, výkonný tajomník Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Humanitárna intervencia Nadácie Integra

Výdavky na rozvojovú pomoc v roku 2020 vzrástli pre mobilizáciu v boji proti Covid19

Od roku 2015 Slovensko zaznamenalo nárast počtu cudzincov a cudziniek, a k 31. 12. 2019 ich žilo v SR celkovo 143 075, čo je stále len 2,62 % celkovej populácie SR. V absolútnych číslach medzi rokmi 2015 a 2019 ide o nárast o 58 288 cudzincov a cudziniek, pričom ide najmä štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná monitorovacia správa s názvom Monitorovacia správa Ambrely o napĺňaní Agendy 2030 a riešení migrácie v SR (2015 – 2019) od autorskej dvojice Zuzana Števulová a Daniel Kaba porovnáva situáciu a vývin v oblasti migrácie s ohľadom na priority a ciele Agendy 2030. Zameriava sa na obdobie rokov 2015 – 2019, nezaoberá sa teda situáciou, ktorú spôsobila pandémia COVID-19.

Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Líder projektu Globálne ciele a migrácia, Diakonie ČCE – Stredisko humanitárnej a rozvojovej spolupráce, vo feburári zverejnil krátke video na tému klimatickej migrácie, čím zároveň odštartoval národnú osvetovú kampaň‚Páli Vás to?‘. Video zobrazuje situáciu v Kambodži, kde Diakonie dlhodobo pôsobí. Kambodža patrí medzi krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dosahmi zmeny klímy, ktorá je jedným z významných ‚push‘ faktorov pracovnej migrácie v krajine.