Opinions of registered unemploymend women over the age of 50 to their disapplication on the labour market
Abstrakt: Príspevok popisuje (predkladá) výsledky z realizovaného výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť názory evidovaných nezamestnaných žien po 50. roku veku na ich neuplatnenie na trhu práce.
Kľúčové slová: Výskum. Názory nezamestnaných žien. Trh práce.

Abstract: The contribution describes results from realised research, which aim was to find out opinions of disapplication registered unemployed women over the age of 50 on the labour market
Key words: Research. Opinions of unemployed women. The labour market.

Kvašiorkor je stav, spôsobený nedostatkom bielkovín v strave. A hoci ide o vážnu formu podvýživy, dieťa ním postihnuté mylne pripomína dobre živené. Netrénované oko by opuchy mohlo nesprávne vyhodnotiť ako prejavy obezity. Práve preto je dôležité zvyšovať povedomie na Slovensku, no predovšetkým v rozvojových krajinách – o typoch a dôsledkoch podvýživy u detí vo veku do 5 rokov (keď sa rozvíjajú všetky dôležité funkcie mozgu). Trnavská univerzita sa o to snaží svojím rozvojovým projektom i v Keni.

Social Dimension of Ageing Population
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie. Predstavuje priebeh adaptačného procesu na starnutie a starobu s dôrazom na zmenu sociálneho statusu (samotný odchod do dôchodku, na proces aktívneho starnutia a s tým súvisiacej edukácie a formy prípravy na aktívne a hodnotové starnutie).
Kľúčové slová: Starnutie, staroba, sociálny rozmer, sociálna adaptácia, sociálna dezorientácia, aktívne starnutie.

Abstract: Contribution is devoted to social dimension of ageing of the Slovak population. It introduces an adaptation of the process of ageing and old age with an emphasis on the change of social status (the retirement age, on the process of active ageing and related education and training for active ageing and its value).
Keywords: Aging, old age, social dimension, social adaptation, social disorientation, active ageing

V ponímaní sociálnej práce ako vedy, praktickej činnosti a študijného odboru je kladený stále väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu sociálnych pracovníkov. Nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov si postupne, ako súčasť skvalitňovania odbornej činnosti vyžiadali aj využitie supervízie v ich odbornej praxi. Supervízia, ako súčasť odborného vzdelávania tak nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi, ale aj v procese výučby v pregraduálnej vysokoškolskej príprave a taktiež ako súčasť celoživotného vzdelávania sociálnych pracovníkov. Mohli by sme tiež povedať, že supervízia je jednou z možností, ako zvládať záťaž a vysoké nároky, ktoré sú kladené na sociálnych pracovníkov, ktorí vstupujú do prostredia odbornej činnosti s diferencovanými cieľovými skupinami, práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov.

LIŠTIAK MANDZÁKOVÁ, S. 2013. Sexuální a partnerský život osob s mentálním postižením. Praha: Portál, 2013, 184 s. ISBN 978-80-262-0502-9.

Tabuizovaným tématem je sexualita osob s mentálním postižením. „Na pořad dne“ se dostala před několika lety v souvislosti s integrací osob s postižením do společnosti a se snahou plně realizovat všechna jejich práva a potřeby. Tato publikace proto shrnuje materiál prezentující jednotlivé pohledy odborníků na témata spojená se sexualitou, výsledky zahraničních výzkumů i autorčin výzkum ze slovenských domovů sociálních služeb. Přináší také přístup odborných zaměstnanců těchto domovů, jejich výpovědi i výpovědi klientů, praktická doporučení a zkušenosti z praxe. Autorka se zabývá i otázkami masturbace, homosexuality, těhotenství, antikoncepce, sexuálně přenosných chorob, sexuálního znežívání i dodržování práv těchto osob v kontextu pedagogickém, psychologickém, právním atd. Kniha je určena speciálním pedagogům, sociálním pracovníkům, psychologům a členům interdispciplinárních týmů zaměřených na řešení otázek sexuality osob s mentálním postižením. Jako doplňková literatura je vhodná pro studenty odpovídajících oborů i pro rodiče dětí s mentálním postižením.

Štvrté doplnené vydanie vybraných textov zo sociálneho poradenstva pre sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, psychológov a iných odborníkov v pomáhajúcich profesiách.

ÚVOD

Ak hovoríme o rezidenciálnej sociálnej práci, máme na mysli celú oblasť starostlivosti, ktorá sa poskytuje pobytovou formou t. j. v rezidenciálnych (ústavných) zariadeniach.

Cieľom zborníka je priniesť pohľad na rôzne druhy sociálnych služieb, ktoré sú poskytované v prostredí rezidenciálnych zariadení. Jednotlivé príspevky venujú svoju pozornosť starostlivosti o deti, seniorov, mentálne postihnutých a onkologicky chorých, ktorým je poskytovaná starostlivosť v ústavných zariadeniach.

V súčasnosti prebieha na Slovensku, ako aj v iných krajinách EÚ, proces deinštitucionalizácie. Je vytvorený Národný akčný plán prechodu z inštitu-cionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. Autori príspevkov sa dotýkajú aj tejto oblasti.

Autori sa vo svojich kapitolách venujú analýze súčasného stavu rezidenciálnej starostlivosti (RS) na Slovensku, stavu RS vo vybraných krajinách EÚ a vývoju RS na Slovensku za posledných 5 rokov. Prínosom sú pohľady na rezidenciálnu starostlivosť o rôzne cieľové skupiny.

Uvedomujeme si, že autori sa len dotkli tak širokej témy. Zároveň však veríme, že výstupy, ktoré tento zborník obsahuje, budú prínosom pre ďalší výskum v problematike rezidenciálnej sociálnej práce.

Abstrakt: Jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi. V dôsledku jeho obmedzených komunikačných schopností, citovej deprivácie a nedostatku pocitu bezpečia v ranom detstve sa často prejavuje agresívnym správaním. Príčiny vzniku agresívneho správania u jedinca so stredne ťažkým mentálnym postihnutím sú rôzne, a treba ich spolu s týmto jedincom identifikovať. Úlohou odborného personálu v domove sociálnych služieb je nájsť vhodné spôsoby ako jedinca so stredne ťažkým mentálnym postihnutím prostredníctvom pozorovania, porozumenia, terapeutickej intervencie, popisom prejavov jeho správania, učením sa vhodného spôsobu komunikácie, nežiaduce agresívne správanie znížiť a zamerať pozitívnym smerom.
Kľúčové slová: komunikácia, jedinec so stredne ťažkým mentálnym postihnutím, agresívne správanie, príčiny vzniku agresívneho správania.

Terénnu sociálnu prácu v Prešove realizujeme vďaka Národnému projektu – Terénna sociálna práca v obciach, ITMS: 27120130525 od 1. januára. 2013 na základe Zmluvy o spolupráci č. 256/2012-IZ-5.0/V s Fondom sociálneho rozvoja v Bratislave.

Mesto Prešov vykonáva terénnu sociálnu prácu pomocou terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca prvého alebo druhého stupňa. Pracujú v troch lokalitách mesta: Stará Tehelňa, Pod hrádkom a Tarasa Ševčenka. Svoju činnosť sústredili najmä v Starej Tehelni, kde máme najväčšie zoskupenie občanov z marginalizovanej rómskej komunity – asi 2 000 obyvateľov. Títo žijú v bytovkách s nižším štandardom. Terénni sociálni pracovníci preto svoju činnosť uskutočňujú priamo v tejto mestskej časti, v špeciálne upravených unimobunkách. Zameriavajú sa na odbornú poradenskú činnosť, pomocnú administratívu pre týchto občanov, ktorí sú vo väčšej miere negramotní a sprevádzajú ich aj na úrady, inštitúcie, do škôl a mimoškolských zariadení.

Specialisté – soudní znalci v oblasti klinické psychologie a příbuzných oborů se sešli poslední lednový víkend na 1. ostravské konfereci soudních znalců v hotelu Park Inn v Ostravě, aby diskutovali současný stav a vývojové trendy v problematice soudního znalectví. Konference se zúčastnili naši přední specialisté v tomto oboru, jako doc. PhDr. Čírtková CSc., PhDr. Hubálek, PhDr. Vavřík a mnozí další, kteří rozvinuli produktivní diskuzi o specificích znalecké práce v daných oborech. Akce měla velký ohlas mezi přítomnými odborníky, klinickými psychology, psychiatry, psychology aj. Také ze setkání se zástupci státních orgánů, kterými byli soudci trestního i rodinného práva, státní zástupkyně a kriminalista, vyplynuly mnohé podněty a úvahy k otázkám věrohodnosti, resocializace a střídavé péče v rodinách.